Green je považovaný za najdôležitejšiu časť golfového ihriska. Je to miesto, kam smerujú všetky údery. Trávnik na greene sa musí vysporiadať s loptičkami dopadajúcimi v plnej sile po lete zo vzdialenosti niekedy aj 200m a zároveň musí byť dostatočne hladký, aby bolo možné naplánovať dráhu pohybu loptičky priamo do jamky.
V tomto článku sa Andy Watson z Andy Watson Golf Design zameria na to, čo je podstatou greenu, na jeho umiestnenie, veľkosť, tvar a na to, ako rôzne nové technológie a výdobytky techniky pomáhajú zvyšovať jeho kvalitu.
Greeny sa prvýkrát objavili na škótskych pobrežiach. Boli to akési „čistinky“ či rovné plochy medzi pieskovými dunami, na ktorých sa pásol dobytok. Postupne sa tieto plochy začali kosiť. V súčasnosti sú greeny nakrátko pokosené výrazné plochy väčšinou okrúhleho tvaru, ktoré v sebe skrývajú množstvo výziev.
Neskôr, ako sa golf rozšíril do Anglicka, začali sa využívať aj vresoviská a bažinaté územia s piesčitou pôdou. A keď sa golf dostal so škótskymi kolóniami aj do USA, kde kvalitná pôda nebola vždy ľahko dostupná, ako greeny fungovali aj štvorce naolejovaného piesku (napr. Pinehurst č .2 až do roku 1935). Až Donald Ross, ktorý bol zaangažovaný do vzniku ihrísk v Pinehurst, zmenil naolejovaný piesok na reálnu zelenú trávnatú plochu, tak ako ju videl na škótskych ihriskách.
Keď sa rozhoduje o pozícii greenu na novom ihrisku, treba vziať v úvahu viacero faktorov. Green by mal byť v prvom rade reálny a lákavý cieľ pre hráčov, čiže aspoň jeho časť by mala byť viditeľná z dopadovej zóny približovacieho úderu. Pokiaľ je to možné, green by mal byť umiestnený v čo najprirodzenejšej pozícii, takže rôzne vyvýšeniny či plošiny sú ideálne.
V niektorých prípadoch môže byť green umiestnený aj pod úrovňou okolitého terénu v priehlbine, v takomto prípade je však nutné venovať náležitú pozornosť adekvátnej drenáži. Rôzne výbežky či výčnelky sa môžu hodiť pre bunkre či iné prekážky.
Hneď ako je rozhodnuté o pozícii greenu, je treba premyslieť lokalizáciu prekážok. Rôzne vyvýšeniny a priehlbiny môžu vytvoriť zaujímavý terén v okolí greenu a ozvláštniť tak chipovanie - a to s minimálnymi presunmi pôdy. Pre vytvorenie bunkra je už zvyčajne nutné presunúť istý objem zeminy. Skúsený architekt by mal vziať do úvahy všetky možnosti, ktoré mu daný terén ponúka a plne ich zakomponovať do celkového layoutu ihriska.
Greeny, ktoré boli „uzavreté“ zo všetkých strán, boli kedysi populárne a architekti ich často využívali. Skúsenosti však ukázali, že boli často premokrené a mali nekvalitný povrch. Okrem toho, dolná časť vlajky je v takýchto prípadoch obvykle skrytá, čo vôbec nezodpovedá trendu poslednej doby, kedy sú na lokalizáciu často využívané veľmi presné údaje z navigačných systémov. V súčasnosti sú takéto greeny projektované už len zriedka. Preferované sú greeny, u ktorých je minimálne z dvoch strán bezproblémový prístup.
Veľkosť greenu je na rôznych ihriskách rôzna. Priemerná veľkosť greenu by mala byť medzi 300m2- 400m2. Niektoré greeny sú však väčšie, aj okolo 600m2.
Dôvody pre zväčšenie rozlohy greenu môžu byť zmena levelu ihriska a potreba viacerých pin pozícií, alebo potreba väčšieho priestoru pre otáčanie kosačiek (povrch nesmie byť narušený otáčajúcimi sa pneumatikami). Green by mal mať takú veľkosť, aby na väčšine jeho povrchu bolo možné vytvoriť pin pozície.
Plochy vhodné pre pin pozície sú tie, ktoré sú relatívne rovné a sú najmenej 3m od okraja greenu. Architekt sa vždy snaží nájsť rovnováhu medzi zaujímavým zvlneným povrchom plným výziev a zachovaním čo najvyššieho percenta povrchu využiteľného pre pin pozície.
Alister MacKenzie bol v tejto oblasti skutočným majstrom, posúvajúc tieto hranice až do extrému. Jeho greeny v Auguste sa považujú za jedny z najťažších, ktorým profesionálny golfista musí čeliť. V zlatých časoch golfovej architektúry vytváral neuveriteľne náročné greeny.
Sitwell Park PAR3 green má niekoľko až neuveriteľných výškových rozdielov a 5 zreteľných vyvýšenín. Tento green už bohužiaľ neexistuje, ale existuje mnoho ďalších podobných. Je však treba dodať, že tento green nezodpovedá tomu, ktorý sa obvykle nazýva ako „MacKenzie green“. MacKenzie green je klasický dvojúrovňový green s jednoduchým prechodom medzi nimi.
Veľkosť greenu by mala zohľadňovať náročnosť približovacieho úderu. Náročnejšie údery by sa mali hrať na väčšie plochy, aby jamka nebola príliš obtiažna. Približovací úder by mal byť výzvou v pozitívnom slova zmysle, mal by hráča motivovať a následne odmeniť za vydarenú ranu – kedy sa loptička ocitne na greene – a to väčšom, než akým sa pôvodne zdal. Tento efekt môže byť vytvorený rozumným umiestnením bunkrov a ostatných prekážok. Všeobecne platí, že čím kratší približovací úder stačí na dosiahnutie greenu, tým menší green môže byť. Jeho veľkosť by však nikdy nemala byť úplne predvídateľná.
Greeny môžu mať prirodzene rôzne tvary, ale obvykle sú kruhové. Jednoduchý kruh alebo ovál znamená, že hneď ako sa loptička ocitne na greene, do jamky sa dostane len rolovaním po ňom. Zložitejšie tvary ako napr. amoeba , tvary pripomínajúce obličky či srdce, alebo hranaté tvary s rôznymi zlomami v obvode, tiež môžu byť zaujímavé a atraktívne.
Takéto tvary však nie sú vždy šťastné. Môže sa stať, že pin pozícia je v jednom rohu greenu a loptička dopadne na jeho opačnú stranu, navyše oddelenú oblúkom s okrajom. Hráč teda bude musieť hrať cez tento okraj. Zabrániť takejto situácii by malo byť najmä v záujme greenkeepera, pretože hráči môžu mať tendenciu použiť wedge, čím by green poškodili. Green tvaru „donut“ vytvoril George C. Thomas Jr v Riviera Country Club v Kalifornii. Bunker je umiestnený v centre pomerne dosť zvažujúceho sa greenu na jamke PAR3 štandardnej dĺžky, čím od golfistu vyžaduje veľmi presnú ranu.
Tvar greenu môže tiež ovplyvniť stratégiu hráča pri približovacom údere a naopak. Dlhší približovací úder obvykle dopadá na „dlhší“ green. Oproti tomu krátke jamky môžu mať greeny viac širšie ako dlhšie. Vytvárajú tak výzvu s bonusom pre presných hráčov.
Konštrukcia greenov prešla od dôb formalizácie golfu a jeho rozšírenia sa zo Škótska do celého sveta obrovskými zmenami. V čase, kedy neexistovali závlahové systémy sa greeny budovali ako jednoduché plochy miskovitého tvaru s ílovitým podložím, aby zachytili vodu potrebnú na rast trávnika.
Keď sa začali používať závlahové systémy aj na golfových ihriskách, umožnilo to prejsť od konkávneho tvaru ku konvexnému. Nové teórie ukázali, že voda, ktorá sa prirodzene rozšíri, umožňuje greenkeeperovi väčšiu kontrolu. Môže ju trávniku dodať v čase a množstve, ktoré uzná ako potrebné. Takáto možnosť regulácie mala samozrejme veľký vplyv na dizajn greenov a umožnila nižšiu výšku kosenia. Problémy však môžu nastať na moderných ihriskách so strmými svahmi, kde takto nízko skosená tráva vytvára buď holé a spálené škvrny alebo vlhký mach a je premokrená ( v závislosti od prúdenia vzduchu). Dizajnéri nových projektov majú tendencie sa príliš šikmým plochám na greenoch vyhýbať, ale ak už existujú na starších ihriskách, je niekoľko spôsobov ako s tým možno bojovať.
Môžu sa „vyžehliť“ alebo sa môže zmeniť uhol, aby sa zvýšilo, resp. znížilo množstvo dopadajúcich slnečných lúčov, prípadne sa dajú kritické faktory spôsobujúce problémy odstrániť. Napríklad na svahu, ktorý je orientovaný na sever a bojuje s machom a premokrením, pomôže odstránenie okolitých stromov a kríkov, ktoré zlepší prúdenie vzduchu a prístup svetla. Toto môže účinne obmedziť tvorbu rosy alebo zadržovanie vody.
Konštrukcia greenov sa riadi štandardami USGA (United States Golf Asociation), ktoré zaručujú maximálnu efektivitu odvádzania prebytočnej vody z povrchu, samozrejme pri zachovaní jej dostatočného množstva potrebného pre rast.
Autor článku Andy Watson, www.andywatsongolfdesign.co.uk
Článok bol uverejnený v časopise Pitchcare.
프라그마틱에 대한 글 읽는 것이 정말 재미있었어요! 또한, 제 사이트에서도 프라그마틱과 관련된 정보를 공유하고 있어요. 함께 발전하며 더 많은 지식을 쌓아가요!
프라그마틱 게임
프라그마틱의 게임은 언제나 풍부한 그래픽과 흥미진진한 플레이로 유명해요. 이번에 새로운 게임이 나왔나요?
https://www.wilsonamado.com
https://www.eco2home.com
https://www.belgiumfire.com
You're welcome! I'm glad you found the information helpful. If you have any more questions or need further assistance, feel free to ask. Contradictio in re — лог. Противоречие в существе (нелепость). pragmatic-ko.com Отто Ранк(1884–1939) – австрийский психоаналитик, один из первых
These essential oils can be used individually or blended together to create personalized aromatherapy blends for sleep and anxiety relief. They can be diffused in the air, applied topically to the skin (diluted with a carrier oil), or added to bathwater for a relaxing soak. As always, it's essential to patch test any new essential oils and consult with a healthcare professional if you have any underlying health conditions or concerns.
-->
어떤 현학적인 사람들은 이 말을 들으면 피를 토할 것입니다.
учеников и сподвижников
Фрейда. В 1906 году познакомился с основателем психоанализа, представив
ему рекомендательное письмо от А.
Адлера и рукопись работы «Искусство и художник».
По совету Фрейда получил университетское образование, став доктором философии.
На протяжении ряда лет – секретарь Венского психоаналитического общества, редактор психоаналитического
журнала «Имаго», директор Международного психоаналитического издательства в Вене.
Обладал значительной эрудицией и аналитическим даром толкования мифов, легенд, сновидений.
В 1924 году выдвинул идею о травме рождения, согласно которой данное травматическое событие лежитв
основе возникновения неврозов.
В 1935 году эмигрировал в США, практиковал психоанализ и преподавал в различных университетах.
Выдвинул концепцию волевой
терапии. Автор работ «Миф о рождении героя»
(1909), «Мотив инцеста в поэзии и саге» (1912), «Травма рождения» (1924), «Волевая терапия» (1936) и других.
спиральная динамика дон бек