Golf Online

Golf vo Švajčiarsku

Že vám spojenie golf a Švajčiarsko nejako nejde dokopy?

Že vám spojenie golf a Švajčiarsko nejako nejde dokopy? Máte pravdu. Okrem turnaja Masters Omega, je švajčiarsky golf v médiách len veľmi zriedka.

David Bily vysvetľuje, prečo je v takej bohatej krajine ako Švajčiarsko veľmi ťažké budovať nové golfové ihriská.

Každopádne treba povedať, že Švajčiarsko má takmer 100 golfových klubov a asi 88.000 golfistov. Golfu sa teda venuje 1,1% populácie a toto číslo stále rastie. Myslím, že to nie je také zlé na krajinu, ktorej 60% územia pokrývajú hory.

Čo však nerastie, je počet nových golfových ihrísk.

Výstavba nového golfového ihriska v tejto husto osídlenej a hornatej krajiny nie je ľahká úloha. Iste, aj Švajčiarsko zaznamenalo golfový  boom, hlavne v 80. a na začiatku 90. rokov. Od roku 2000 sa však počet nových ihrísk znižoval a to až na úroveň, kedy je novo postavené golfové ihrisko považované takmer za zázrak. Jeho development a všetky administratívne procedúry s tým spojené rozhodne nie sú pre slabé nátury. Regulácie sú totiž veľmi prísne, hlavne čo sa týka pôdy a životného prostredia.

Ako všetci vieme, golf vyžaduje priestor. Pozemok určitej dĺžky a šírky s cieľom nielen umožniť hru ako takú, ale hlavne zachovať bezpečnosť ľudí.  Nájsť vo Švajčiarku celistvý pozemok na výstavbu 18 jamiek, alebo aj na výstavbu 9 jamiek je skutočne skoro nemožné. Pozemkov na výstavbu a rozvoj je vo Švajčiarsku mál, a keď odpočítate hory, jazerá, mestá a diaľnice, tak vám zostanú len územia, ktoré sú buď prírodné oblasti alebo pôda pre poľnohospodárske využitie. A keďže prírodné oblasti sú vzácne a chránené, v hre zostáva zvyčajne už len poľnohospodárska pôda.


Vyňatie pôdy z fondu poľnohospodárskej pôdy na športové a rekreačné účely je veľmi ťažké. Existuje silný záujem zachovania dostupnej poľnohospodárskej pôdy a navyše musí byť zabezpečené, že aj inak využívaná pôda sa dá spätne konvertovať na poľnohospodársku, ak by to bolo nutné. Zemné práce a presuny zeminy sú limitované, povolené sú len pre účely budovania greenov a odpalísk. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby golfové jamky boli plne integrované do existujúcej  topografie. A okrem toho často nastáva situácia, že pozemok, ktorý by aj mohol byť vyňatý z poľnohospodárskej pôdy zvyčajne pozostáva z mnoho menších parciel rôznych nezvyčajných tvarov, s obmedzenými prístupmi a prirodzene s rôznymi vlastníkmi.  Jeden projekt bol naplánovaný na viac ako 500 menších parcelách, trvá už 25 rokov a stále nemá finálne stavebné povolenie.

Pravidlo 3/3

V minulosti bolo mnoho 18 jamkových  ihrísk postavených na pozemkoch menších ako 40 ha. Nátlak štátnych a vládnych úradov sa zvýšil, hlavne odporúčaním pravidla „3 / 3“. Jedná sa o pokyn od Federálneho úradu pre životné prostredie, ktoré  „dôrazne odporúča“ novým developerom  nasledujúce využitie pozemku: maximálne  1/3 pozemku na ihrisko ako také, vrátane cestičiek, parkingu, clubhouse a pod..,  minimálne ďalšiu tretinu  na oblasť naturálneho prostredia s pôvodnými biotopmi a poslednú tretinu na poľnohospodárske využitie. Čiže teraz je potrebný dvakrát väčší pozemok a klub má oveľa väčšiu zodpovednosť za vytvorenie a udržanie pôvodnej krajiny a biotopov.

A aj keď projekt dosiahne súlad s vládnou legislatívou a spĺňa všetky podmienky, takmer vždy sa vytvorí verejná opozícia, kedy miestni obyvatelia majú vždy možnosť hlasovať pre alebo proti ( a to je oveľa častejšie) plánovanej výstavbe.  Čiže z pohľadu developera ide vždy o veľmi riskantný podnik. Aj keď prípravné práce pôjdu ako po masle a podarí sa vyhovieť všetkým reguláciám a nariadeniam, projekt stále môže byť pochovaný jednoduchým  hlasovaním miestnych obyvateľov.

Prečo švajčiari golf nechcú?

Dôvody nevôle ku golfu sú rovnaké ako všade inde na svete. Obava z úbytku poľnohospodárskej pôdy, snaha o zachovanie tradičného životného štýlu, rôzne formy znečistenia, nadmerná spotreba vody, zvýšená automobilová prevádzka a v neposlednom rade image golfu, že sa jedná o príliš exkluzívny šport.  
K poslednej uvedenej obave treba dodať, že zatiaľ čo golf sa stal v mnohých krajinách pre priemerného občana dostupným, vo Švajčiarsku bol donedávna stále hrou len pre privilegovaných.

Avšak v roku 1995 Migros ( švajčiarske nákupné centrum) vybudoval tréningové zariadenia a šesť golfových ihrísk pre verejnosť a sprístupnil tak hru pre mladých ľudí a nových hráčov. Golf sa vďaka tomu stal využiteľnejším a dostupnejším pre viac ľudí. Niektoré z týchto centier disponujú aj inými outdoorovými aktivitami či turistickými cestami pre vychádzky, čo taktiež otvorilo dvere k ďalším komunitám. Koncept multifunkčných golfových a rekreačných rezortov by mal byť podporovaný aj vo Švajčiarsku, aj keď bude často zápasiť s nedostatkom pozemkov a s tým súvisiacimi obmedzeniami z hľadiska bezpečnosti .

Schoenenberg Golf&Country Club (Harradine-Golf)
Golf Club de Lausanne (Harradine-Golf)

Takže, akú má golf vo Švajčiarsku budúcnosť?

Najlepšou stratégiou je snáď pokračovať v budovaní pozitívneho imagu tohto športu. Koncept multifunkčných areálov, podpora verejných, cenovo dostupných ihrísk a tréningových zariadení a lepšia komunikácia v zmysle ako môže byť golf ako šport užitočný spoločnosti, hospodárstvu ale aj miestnym komunitám a životnému prostrediu. A potom zostáva už len držať palce.

Článok bol uverejnený na www.golfcoursearchitecture.net, autorom je David Bily.