Golf Online

STE TUOdborné článkyArchitektúraUrčuje PAR jamky jej náročnosť?

Určuje PAR jamky jej náročnosť?

Ktorá jamka je ťažšia: 230m PAR 3 alebo 240m PAR 4? Takmer všetci golfisti by odpovedali, že dlhá PAR 3, pretože jednou z najväčších výhod krátkych PAR 4 jamiek je fakt, že aj priemerní hráči majú šancu dosiahnuť cenné birdie.

Predpokladajme však, že hovoríme o rovnakej jamke. Stane sa jamka ľahšou alebo náročnejšou pridaním prípadne ubraním pár metrov? Samozrejme, že nie. Ale pretože PAR je kategória, ktorá berie v úvahu len počet úderov, dlhá PAR 3 jamka je považovaná za ťažkú, zatiaľ čo v prípade jej predĺženia na krátku PAR 4 jamku sa bude zdať hráčom  ľahká.

Najzreteľnejšie je vidieť tento fakt na významných svetových turnajoch. Pre divákov televíznych prenosov sú výsledky na základe PAR jamiek zásadné. Zníženie PAR danej jamky je tak pre organizátorov turnajov rýchly a jednoduchý spôsob ako vytvoriť dojem, že turnaj je náročnejší. Zdá sa to až neuveriteľné, že zmeny PAR jednotlivých jamiek môžu hrať takú úlohu.


Neplatí to však len pre svetové turnaje. PAR vo veľkej miere ovplyvňuje aj všeobecné vnímanie daného ihriska.  Vezmime si napr. Red Course v Berkshire v Anglicku, dizajnované Herbertom Fowlerom. Ihrisko bolo úžasne koncipované - s 6 jamkami z každého PAR – a stále ich aj má, len v súčasnom ponímaní  sú niektoré PAR 5 krátke a teda „jednoduché“. A v dôsledku toho je aj celé ihrisko vnímané ako „ľahké“.

Položme si otázku, ak by sa klub rozhodol pre nové score karty kde by z niektorých PAR 5 urobil PAR 4, zmenilo by to vnímanie ihriska?  Bolo by bláznivé myslieť si, že áno. Aj v teórii handicapu by sa mal PAR vnímať len ako približné vodítko:  V UK sa ku stanoveniu handicapu používajú štandardy, ostatné krajiny prijali handicapový systém USGA, stanovenie ratingu a slope ihriska vychádza z výpočtov, ktoré s PAR hodnotou súvisia len okrajovo.

Berkshire Red Course

Ale snáď najhorší vplyv má preceňovanie PAR hodnoty pri plánovaní nových golfových ihrísk. Nejakým zvláštnym spôsobom – nikto nevie odkiaľ – sa udomácnila teória, že len ihriská s PAR 72 (často s dvomi PAR 3 a PAR 5 v každej deviatke) sú „naozajstné“ ihriská. Znie to šialene, ale každý golfový architekt, ktorý pracoval na nových rozvíjajúcich sa trhoch vám potvrdí, ako je toto vnímanie rozšírené. Architekti sú potom tlačení do projektovania jamiek určitého klientom požadovaného PARu aj napriek tomu, že pre danú lokalitu by bolo z hľadiska dizajnu optimálne niečo úplne iné. Jednoducho musia uspokojiť nejakú hmlistú predstavu o štandarde, aj keď je to v rozpore s dobrým golfovým dizajnom.

Jeden golfový architekt mi povedal, že počas jeho dvadsaťročnej kariéry v priemysle nikdy nepostavil ihrisko, ktoré by nebolo PAR 72. Developeri v rozvíjajúcich sa trhoch urputne veria faktu, že ak by nové ihrisko malo PAR menší ako 72, bolo by vnímané ako menej dobré.

Takže, položme si otázku: získali by sme niečo, ak by sme sa oslobodili od tyranie PAR hodnoty? Odpoveď je asi čisto teoretická a diskutabilná. Koncept PAR je v mysliach hráčov príliš hlboko zakorenený, nebude možné sa od neho odpútať úplne. Dokonca aj pár starších ihrísk, ktoré nemali pre jamky stanovené PAR hodnoty - Swinley Forest v Anglicku je najznámejší príklad – vzdali svoj boj. Stále však existuje niekoľko ihrísk inde vo svete, ktoré sa ubránili.  Ale ak by sme však dokázali sami seba presvedčiť, že skóre síce môže byť počítané na základe PAR, zatiaľ čo obtiažnosť nie, aj to bude pozitívny posun.

Článok bol uverejnený na www.golfcoursearchitecture.net, autorom je Adam Lawrence.