Golf Online

Ako vplýva daždivé počasie na živiny v pôde?

David Lawson, vedúci výskumný pracovník spoločnosti STRI tvrdí, že v prípade daždivého konca sezóny by kluby mali znova zhodnotiť aplikáciu hnojív.

S počasím bojuje každý z nás. Jeho nepredvídateľnosť  komplikuje akékoľvek plánovanie a v prípade vlhkého a chladného počasia aké bolo minulú zimu, sa často zamýšľame nad tým, kedy tráva vôbec začne rásť..

V dôsledku vysokého množstva zrážok počas zimy vždy vyvstáva obava, že sa živiny z pôdy a koreňovej zóny vyplavia. Plán hnojenia na nadchádzajúcu sezónu to teda bude musieť zohľadniť. Najmä silné zrážky hneď na začiatku roka môžu spôsobiť, že značné množstvo živín bude musieť byť opätovne doplnené.

Nielen dážď a sneh sú studené, ale aj pôda má počas zimy nízku teplotu po dlhú dobu. Aký to môže mať vplyv na nadchádzajúcu sezónu?

Ako teda silné zrážky počas zimy vplývajú na úroveň živín?

Sústredíme sa predovšetkým na hlavné prvky ako dusík, fosfor a draslík, ale pozrieme sa aj na vápnik, horčík a sírany. Ako prvé si treba uvedomiť, že každý prvok rozpustný vo vode je náchylný na vyplavovanie z koreňovej zóny akéhokoľvek trávnika.

Medzi rozpustné prvky patrí dusík v amoniakálnej a dusičnanovej forme, ďalej draslík, vápnik, horčík a síra, vo forme síranu. Tieto živiny však nie sú k vyplavovaniu náchylné v rovnakej miere a navyše schopnosť koreňovej zóny ich udržať je tiež rôzna.

Možno ste si všimli, že sme nespomenuli fosfát – fosforečnan. Ten nie je veľmi rozpustný, ale o tom neskôr.

Pôdy s vysokým obsahom piesku a nízkym obsahom organickej hmoty majú malú schopnosť udržať živiny. Naopak, ťažšie ílovité pôdy s vysokým podielom organickej hmoty majú vyššiu schopnosť zadržiavať živiny. Je to preto, že íl a organické látky majú negatívny povrchový náboj, ktorý im umožňuje priťahovať kladne nabité živiny. Amoniakálny dusík, draslík, vápnik a horčík majú pozitívny náboj. Sú teda menej náchylné k vyplavovaniu ako dusičnany a sírany, ktoré majú negatívny náboj.

Fosfát – fosforečnan sme už spomínali s tým, že nie je veľmi ľahko rozpustný . Fosfát je naviazaný na oxidy železa a hliníka nachádzajúceho sa v íle. V zásaditých pôdach sú prítomné zlúčeniny fosforečnanu vápenatého  vo forme veľmi jemných častíc.

Takže ak to všetko zhrnieme, vyplavovanie živín v dôsledku vlhkého počasia počas zimy môže byť významné. Niet pochýb o tom o tom, že niektoré chýbajúce prvky budú musieť byť doplnené dodatočným hnojením.

A aká je pravdepodobnosť vyplavenia jednotlivých prvkov?

Dusík

Doteraz sme sa zaoberali rozpustnými prvkami ako draslík a horčík. Avšak, vo väčšine pôd je značné množstvo živín v nerozpustnej forme. A to je dôležité najmä pre dusík. Dusík je totiž najdôležitejším výživovým prvkom.

Spomínali sme amónium a dusičnany ako rozpustné formy dusíka (N). Sú však v pôde prítomné v relatívne nízkych koncentráciách, v porovnaní so stabilnými formami dusíka vyskytujúcimi sa v organickej hmote. (Koncentrácia amónia a dusičnanov sa zvýši bezprostredne po aplikácii dusíkatých hnojív). Čím väčší je obsah organickej hmoty v pôde, tým má pôda väčšie rezervy dusíka. Organický dusík sa pomaly uvoľňuje do rozpustnej formy a tento proces si vyžaduje aktivitu pôdnych baktérií. Tá nastane len pri teplote nad 5 ° C  a takisto je závislá na vlhkosti pôdy. Čiže pôdne baktérie nie sú aktívne ak je pôda veľmi chladná alebo veľmi suchá.

Čiže ak nie je veľmi studená zima, s pomocou pôdnych baktérií sa dokáže z organickej hmoty uvoľniť dostatočné množstvo využiteľného dusíka na obdobie zimných mesiacov. V jarnom období sú však rezervy obvykle už  vyčerpané. Ak je zima tuhá a s nízkymi teplotami, aktivita pôdnych baktérií je nulová a dusík zostane v organickej hmote – pripravený na jarné obdobie, kedy ho rastlina využije pre rast.

Čiže, dlhšia a studená zima v skutočnosti neznamená, že na jar bude treba dusík doplniť ďalším hnojením.  Skôr naopak. Ak v takomto prípade taktiež pridáme dusík, rast môže byť pomalší a trávnik môže byť viac náchylný na choroby.

U ihrísk postavených podľa USGA noriem a  u pôdy s vyšším obsahom piesku a menším množstvom organickej hmoty bude obsah organického dusíka nižší než u ílovitých, naturálnych typoch pôdy. Trávnik na pôdach s vyšším obsahom piesku je viac závislý na obsahu dusíka. Ale platí zásada uvedená vyššie – tj. po dlhšej,  chladnej a vlhkej zime nie je potrebné dusík dopĺňať dodatočným hnojením.

Fosfát – fosforečnan

Ako už bolo spomenuté predtým, fosfát je relatívne nerozpustný a jeho výskyt sa viaže na jemné ako sú oxidy, íly a uhličitany. Môže sa však stať, že tieto jemné častice budú z pôdy v dôsledku silných dažďov vyplavené a odvedené drenážnym systémom. Čiže fosfát naviazaný na materiál zmizne s ním. Rozsah takýchto strát závisí na štruktúre pôdnych častíc, zložení pôdy a stabilite týchto jemných častíc  v pôde. Dá sa zistiť prostredníctvom pôdnych analýz.

Ďalej si treba uvedomiť, že chladné podmienky ešte viac znižujú rozpustnosť a mobilitu fosfátu. Nedostatok fosfátu je viac pravdepodobný v jarnom období. Pôda je ešte síce studená,  ale teplota vzduchu je dostatočne vysoká na to aby trávnik začal rásť.

Čiže, ak to všetko zhrnieme:

• Nemajte obavy z nedostatku dusíka, na jar použite tradičné jarné hnojivo

•Pri ľahkých piesčitých pôdach sa uistite, že v prvých dvoch aplikáciách je dostatok draslíka

• U horčíka a vápnika je nepravdepodobné, že by ho bol nedostatok. Zrážky ho obvykle obsahujú v dostatočnom množstve.

• Ak je v pôde alebo v koreňovej zóne nízka hladina fosfátu (zistíme to z pôdnej analýzy), potom treba dohliadnuť na to, aby bol obsiahnutý v prvom jarnom hnojení.

• Čo sa týka síranu, väčšina hnojív určených na trávnik ho obsahuje. Nedostatok je preto nepravdepodobný. Pre istotu si to však skontrolujte.

Článok bol uverejnený na www.golfclubmanagement.net, autorom je David Lawson, STRI