Golf Online

Hlísty (nematódy) v trávniku

Stalo sa Vám niekedy, že Váš trávnik bol poškodený, ale príznaky bolo ťažké priradiť konkrétnej chorobe, alebo zvieratám či hmyzu? Potom je možné, že ste čelili poškodeniu trávnika hlístami.

Hlísty sú okrúhle červy, ktoré patria do kmeňa Nemata - druhej najväčšej skupiny bezstavovcov po článkonožcoch (hmyz a baktérie). Bolo špecifikovaných viac ako 80.000 druhov hlíst, vedci však veria, že celkový počet druhov na našej planéte môže byť viac ako jeden milión! Vyskytujú sa v rôznych typoch prostredí, existujú buď ako voľne žijúce alebo ako parazitické druhy.

Tento článok sa zameria najmä na typy hlíst, ktoré parazitujú na trávniku..

Väčšina hlíst žije voľne na odumretej organickej hmote. Pre patogénne druhy je charakteristické, že ovplyvňujú väčšinu foriem makroskopického života – vrátane rastlín, zvierat, vtákov, rýb, kôrovcov, hmyzu a pod. Prevažná časť hlíst je taká malá, že je takmer nemožné ich vidieť bez mikroskopu alebo silnej lupy. Sú bezčlánkové a na prednej strane (hlave) majú ústa s tromi perami vyzbrojené zubami, háčikmi, kopijami a pod...

Telo hlísty sa skladá z dlhej dutej rúrky, v ktorej vnútri je ďalšia rúrka obsahujúca zažívacie a reprodukčné orgány. Tvar tela je udržiavaný prostredníctvom telesnej tekutiny, ktorá sa nachádza v priestore medzi rúrkami a je pod tlakom 1,4 - 2,4 psi. Na to, aby sa potrava dostala cez črevá, ktoré majú tendenciu pod silným vnútorným tlakom tela kolabovať, je potrebný svalnatý hltan. Hlísta nemá krvný obehový systém, ale má pomerne dobre vyvinutý nervový systém. Existencia iba pozdĺžnych svalov jej umožňuje hadí pohyb.

Hlísty sú často obojpohlavné, avšak pre parazitické hlísty nie je neobvyklé nepohlavné množenie partenogenézou - procesom, v ktorom sa neoplodnené vajíčko vyvíja priamo do nového jedinca. Väčšinu priestoru v tele hlísty zaberajú reprodukčné orgány. Samice sú typicky väčšie ako samci, pretože produkcia tisícov vajíčok potrebuje oveľa viac priestoru ako tvorba spermií u samcov.

Samec zavádza spermie do vulvy samice pomocou dvoch vzpriamených a pevných fragmentov, ktoré sú súčasťou jeho kloaky. Oplodnenie je vnútorné a samica kladie vajíčka po dlhšiu dobu. Niektoré druhy môžu naklásť až 200.000 vajíčok denne. Predtým ako vajíčka dozrejú, prejdú štyrmi vývojovými štádiami.

Doposiaľ bolo definovaných takmer 4.100 druhov parazitických hlíst. Väčšinou sa jedná o mikroskopické druhy, 400 až 3000 mikrónov, tj. 0,4 - 3 mm dlhé. Prevažná časť z nich je vyzbrojená „hrotom“ alebo podobným nástrojom, ktorý slúži na prerazenie rastlinných buniek. Tie potom hlísty využívajú ako svoju potravu.

Väčšina parazitických hlíst sa živí koreňmi svojho hostiteľa a možno ich rozdeliť do dvoch podskupín:

Endoparazitické - hlísty napadnú hostiteľa, obsadia koreňový systém a presunú sa do vaskulárneho systému. Niektoré druhy, napr. Root Knot vylučujú látky, ktoré dokážu modifikovať delenie buniek hostiteľskej rastliny a vytvárajú sa tak špeciálne zväčšené bunky, v ktorých sa parazity počas kŕmenia udomácnia.

Ektoparazitické - hlísty zostávajú mimo hostiteľa, narúšajú bunkové steny zvonku a získavajú tak prístup k potrave.

Je známych skutočne mnoho rôznych druhov hlíst, ktoré dokážu zamoriť trávnik kdekoľvek na svete. Článok publikovaný v časopise Biologist v máji 2008 uvádza 14 rôznych druhov, ktoré boli nájdené v 272 vzorkách trávnikov odobratých z európskych futbalových a golfových ihrísk v roku 2006. Jednalo sa o oba druhy, endoparazitické aj ektoparazitické.

: Napadnutý koreňový systém a zdravý koreňový systém

Najčastejšie nájdené druhy hlíst, ktoré napádajú trávniky:

Endoparazitické druhy

Hlísty Heterodera spp. spôsobujú nádory alebo hrudky, ktoré sa vytvoria na koreňoch. Nedospelé hlísty sa pri hľadaní hostiteľa pohybujú v pôde. Keď nájdu vhodný koreň, obsadia ho a vypustia látku, ktorá spôsobí vznik väčších buniek. Tieto potom použijú ako útočisko počas prijímania potravy. Samica hlísty je oplodnená vo vnútri bunky, v ktorej sa kŕmi. Tam zostane a nakoniec aj zahynie. Jej mŕtve telo sa stáva opuchnutým vakom plným oplodnených vajíčok, známym ako cysta. Keď sa poškodený koreňový systém rozpadne, cysta sa uvoľní do pôdy, kde môže zostať "spiaca" na dlhú dobu. Prípadne sa vajíčka hneď uvoľnia priamo do pôdy a začnú sa vyvíjať mladí jedinci.

: Root Knot hlísty

Root Knot hlísty Meloidogyne spp. spôsobujú uzlovité nádory na koreňoch. Sú do istej miery podobné hlístam Heterodera, a to najmä spôsobom, akým napadnú korene a prijímajú potravu. Netvoria však cysty s vajíčkami. Vajíčka sú priamo uvoľňované do pôdy v momente, kedy sa poškodené korene (ktoré sú často oveľa kratšie ako zdravé) rozpadnú.

Hlísty Pratylenchus sú jedným z najškodlivejších a rozšírený škodcov v poľnohospodárstve. Tieto hlísty najprv napadnú korene zvonku, ale postupne ničia všetky koreňové bunky aj tkanivá rastlín.

Ektoparazitické druhy

Špirálové hlísty Helicotylenchus spp. A Rotylenchus spp. Tieto hlísty väčšinou parazitujú špirálovitým postupom, obtáčajú sa okolo vonkajších koreňov, krátkym dutým hrotom narúšajú bunky a požierajú ich obsah. Po tomto útoku bunky umierajú a na koreňoch zostáva mnoho poškodených oblastí.

Hlísty Tylenchorhynchuscauses, zakrpatené hlísty, ktoré sa nachádzajú nad i pod zemou. Dospelí jedinci sa živia koreňmi, ktoré zvonku narúšajú krátkym hrotom. Môžu sa rýchlo množiť a rozšíriť, takže zatiaľ čo individuálne nemusia narobiť veľa škody, v prípade ich premnoženia dané poškodenie môže byť značné.

Hlísty Hemicycliophora - pomenovaný tak preto, že dospelá samica má akúsi ochrannú vrstvu okolo jej tela.

Hlísty rodu Criconemella a Macroposthonia spp vyzerajú článkované ako dážďovky. Bližším skúmaním sa však zistilo, že tento dojem je kvôli zvlneniu vonkajšej membrány.

Hlísty Paratrichodorus získavajú potravu zo špičiek koreňov a spôsobujú tak poškodenie, ktoré bráni ich ďalšiemu rastu. Hlísta preniká do koreňa pevným hrotom a šťavu vysaje ústami. Tieto typy sú známe aj tým, že prenášajú vírusy a majú synergický efekt s Fusariom.

Príznaky prítomnosti hlíst v trávniku

Vizuálne príznaky napadnutia trávnika hlístami sú dosť nešpecifické. Vždy závisí od závažnosti a miery napadnutia a druhu hlíst.

Príznaky môžu byť rôzne, od žltého sfarbenia až po vädnutie a rednutie porastu. Fyzické poškodenie koreňovej zóny rastlín má za následok aj menšiu toleranciu porastu voči opotrebeniu. Toto môže viesť k masívnemu poškodeniu najmä zaťažovaných trávnikov.

Poškodenie je viditeľné najmä u druhov ako je endoparazitický Meloidogyne spp., Root-Knot. Závažnosť príznakov môže byť znásobená vonkajšími faktormi, ako je výskyt plesňových ochorení a nedostatok svetla, čo býva častý problém najmä na futbalových štadiónoch.

: Trávnik poškodený hlístami

V posledných 15 rokoch bol zaznamenaný dynamický nárast výstavby golfových ihrísk podľa štandardov USGA, ktoré využívajú čistý piesok alebo vysoké percento piesku v koreňovej zóne a výsev psinčekom výbežkatým (Agrostis stolonifera). Tento spôsob riešenia sa však ukázal ako obzvlášť citlivý na hlísty typu Meloidogyne moll, ktorých prítomnosť ovplyvňuje nielen vzhľad trávnika, ale aj rýchlosť rolovania loptičky a to všetko v dôsledku rednutia trávnika. Napadnutý trávnik zle znáša bežnú údržbu ako je napr. prevzdušňovanie a aj jeho odolnosť voči záťaži je výrazne obmedzená.

Problémy s hlístami sú obzvlášť časté vo vlhkých klimatických podmienkach. V Írsku je 90% golfových plôch postavených na piesku od roku 1977 zamorených hlístami typu Meloidogyne moll. Predpokladá sa, že parazit je distribuovaný práve pieskom používaným na výstavbu, nakoľko sa zistilo, že sa prirodzene vyskytuje v piesočných dunách po celom Spojenom kráľovstve.

V mnohých prípadoch napadnutie trávnika hlístami nemusíme ani zaregistrovať, najmä ak to nie je vo veľkej miere. Vzhľadom k ich malej veľkosti ani vyšetrenie vzorky pôdy nemusí odhaliť skutočnú príčinu.

Kontrola hlíst v trávniku

Na kontrolu výskytu hlíst v trávniku neexistujú žiadne schválené pesticídy. Vo Veľkej Británii však existuje čisto prírodný produkt založený na báze cesnakového extraktu, ktorý sa predáva pod obchodným názvom "Eagle Green Care" a má CRD schválenie pre použitie na trávnikoch vo Veľkej Británii.

Článok bol uverejnený v časopise Greenkeeper International 3/2012, vydávaný BGGA (British and International Golf Greenkeepers Association Limited)

Chcete vedieť viac o Ochrane proti chorobám a škodcom trávnika?