Golf Online

Problémy greenov a ich riešenia (časť II.)

Veľkosť greenu, možné polohy jamky a záťaž.

Kvalitu povrchu na greene ovplyvňuje aj jeho veľkosť. Priemerná veľkost greenu je cca 560m2. Mnohé staršie ihriská, ale aj niektoré novšie však majú greeny oveľa menšie. To môže znamenať – najmä v prípade veľkej  vyťaženosti – problémy. Malé greeny je vždy ťažšie udržať v dobrej kondícii, pretože záťaž z pohybu golfistov je koncentrovanejšia. 

Poškodenie v dôsledku pohybu hráčov po greene môže znamenať problém na akomkoľvek greene, najmä ak nie je dostatočne pevný. U malých greenov je však riziko ešte väčšie. Je to dané najmä obmedzenými možnosťami pre alternatívne polohy jamky mimo vlhkých či poškodených oblastí.  Väčšie greeny poskytujú viac priestoru, záťaž sa rozptýli na väčšiu plochu a green bude v lepšom stave. Veľkosť však nie je jediným faktorom, ktorý treba brať v úvahu v súvislosti so záťažou. Dôležitý je aj počet možných pozícii jamky a miest, v ktorých sa na green vchádza a odchádza. 

Vhodné pozície pre jamky sú limitované rýchlosťou, najmä pokiaľ ide o greeny s neľahkým terénom a viac ako 4% sklonom. Čím menej vhodných pozícii na danom greene máme, tým väčšiu záťaž to pre použiteľné pozície znamená. Navyše oblasti, ktoré sú pre polohu jamky vhodné, sa obvykle nachádzajú na rovných miestach, z ktorých voda odteká pomalšie. Majú preto tendenciu zostať viac mokré a teda náchylnejšie na poškodenie záťažou či údržbovými operáciami. Menšie povrchové odvodnenie má teda v tomto prípade znásobený efekt a miesta, ktoré sú pre hrateľnosť greenu s obmedzenými možnosťami polôh jamiek najdôležitejšie, sú zároveň najnáchylnejšie na problémy. 

Užitočnou pomôckou môžu byť 3-D scany greenov, ktoré identifikujú oblasti, ktoré sú pre polohy jamky z hľadiska preferovaných rýchlostí greenu vhodné. 

Aj keď sa svahovité greeny môžu vyznačovať zdravým a bezproblémovým trávnikom, malé plochy, lokalizované ako vhodné pre polohu jamky môžu mať problém s príliš koncentrovanou záťažou. Nakoniec to môže vyústiť v negatívne vnímanie greenu ako takého, pretože tam jednoducho nie je dosť alternatív pre polohu jamky tak, aby sa stres zo záťaže rozprestrel na väčšiu plochu. 

Počet miest, na ktorých sa na green vchádza a vychádza tiež ovplyvňuje pohyb golfistov a tým pádom aj zdravie trávnika.  Architektonické prvky, ako sú bunkre, vodné prekážky a dokonca aj strmé svahy stále nútia golfistov použiť pre príchod na green a odchod z neho rovnaké miesta. Obmedzený počet vstupov na green takisto koncentruje záťaž z pohybu golfistov a môže prispieť k zlému stavu greenu. 

Výber trávneho druhu

Na green sa dá použiť mnoho trávnych druhov. V mnohých prípadoch superintendanti nemajú na greene najlepší či najvhodnejší druh. Odôvodňujú to tým, že hrajú už s rozdanými kartami, tj. druhom, či zmesou druhov, ktoré na greene rastú už niekoľko rokov. V iných prípadoch sú napríklad druhy určené do chladnejších klimatických podnebí ako psinček výbežkatý pestované v lokalitách, ktoré by svojimi podmienkami jasne preferovali druhy do teplejších podnebí. Často totiž predpokladajú, že druhom pre chladnejšie podnebia sa v porovnaní s druhmi do teplejšieho podnebia ako napr. Bermuda grass lepšie darí.  

Očakávania golfistov týkajúce sa kvality greenov sa neustále zvyšujú, najmä v súvislosti s rýchlosťou greenov. Naplniť tieto očakávania s využitím starších trávnych druhov môže byť veľká výzva, najmä ak máte k dispozícii obmedzený rozpočet. Ak zaútočí na green lipnica ročná, kvalita greenu je ohrozená najmä kvôli masívnej reprodukcii a rozdielom v životnom cykle a tempe rastu. Staršie psinčeky výbežkaté môžu byť náchylné na vytváranie plsti a to tiež môže v určitých obdobiach roka vplývať na kvalitu povrchu.

Staršie kultivary Bermuda grass môžu mať problémy na greenoch v teplejších klímach. Môžu negatívne reagovať na agresívnejšie údržbové zásahy alebo na zmeny počasia. To spôsobí, že trávnik v určitom období roka stratí svoju hustotu. Tieto typy obvykle vyžadujú vynaloženie väčších zdrojov na uspokojenie očakávaní hráčov (práca, hnojivá, prípravky ako rastové regulátory apod..) Skrátka vypestovať a udržať vysoko kvalitný povrch na starších greenoch s Tifgreen 328 a Tifdwarf bude vždy zložitejšie ako na greenoch s novými kultivarmi ako napr. ultradwarf Bermuda.  
Nové typy Bermudagrass sa stávajú populárnejšími práve vďaka vlastnostiam ako odolnosť voči záťaži. Vývoj golfového priemyslu a údržbových praktík sa jednoznačne uberá smerom k udržateľnému rozvoju a to znamená aj elimináciu dosevov. Údržbové operácie, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu očakávanej a požadovanej rýchlosti greenu ako nízke kosenie či opakované valcovanie sú stresujúce pre všetky trávne druhy, ale obzvlášť stresujúce sú pre staršie kultivary.

Našťastie, šľachtitelia vyvinuli nové druhy, s ktorými sa dá jednoduchšie dosiahnuť povrch zodpovedajúci očakávaniam hráčov. Prvé druhy veľmi hustých psinčekov sa objavili v polovici deväťdesiatych rokov a vytvorili tak nový štandard kvality greenov v chladnejších klímach. Podobne prvé druhy ultradwarf Bermudagrass uvedené v tom istom období vytvorili nový štandard kvality greenov pre teplejšie klimatické podnebia. Nové druhy Bermuda grass nahradili psinčeky všade tam, kde psinčeky vyžadovali značné zdroje  a zároveň staršie typy Bermuda grass nedokázali poskytnúť povrch požadovanej kvality. 

Šľachtenie nových kultivarov je kontinuálny proces. USGA poskytuje finančné prostriedky na podporu šľachtiteľských staníc na rôznych univerzitách. Dobrý a kvalitný green môže vzniknúť aj na starších trávnych druhoch, bude to však vyžadovať  viac zdrojov a bude treba čiastočne znížiť očakávania. Genetika starších kultivarov nepustí, dokonca ani  v prípade veľkých rozpočtov.  Výmena trávneho druhu za novší obvykle prináša lepšie hracie podmienky na každodennej báze a takto ušetrené prostriedky za prácu, hnojivá, závlahu či chemikálie sa môžu alokovať inde. V prípadoch, kedy sa neustále nedarí dosiahnuť kvalitu podľa očakávaní a trávnik má pravidelne problémy, by sa jednoznačne malo uvažovať nad obmenou trávneho druhu. 

Kvalita vody 

Zavlažovací systém je kľúčovým faktorom pokiaľ ide o kvalitu greenu. Aplikácia vody v správnom čase a na tie správne miesta je zásadná. V ideálnom prípade by mala mať závlaha greenu dve sady sprinklerov, jedna by mala pokrývať green a druhá jeho okolie. Všeobecne platí, že na okolie greenu treba aplikovať viac vody ako na green samotný. Manažment okolitých plôch by však v žiadnom prípade nemal limitovať starostlivosť o green samotný.

Dôležité je správne rozmiestnenie sprinklerov a ich  individuálne nastavenie, ktoré umožní zavlažovať len tie oblasti, ktoré to potrebujú. Ak závlahový systém neumožňuje voľbu individuálnych okruhov a tým pádom sa nedá aktivovať len špecifická oblasť, často je riešením ručné zavlažovanie. 

Kvalita vody zohráva v manažmente greenu kľúčovú úlohu a je potreba ju pravidelne kontrolovať. Vzhľadom na to, že kvalita vody, ktorú majú ihriská k dispozícii na závlahu sa znižuje a ihriská používajú viac a viac recyklovanej upravenej vody, musí sa na to pamätať nielen pri údržbe a starostlivosti o trávnik, ale aj pri výbere trávneho druhu. 

Presakovanie treba brať v úvahu najmä v prípadoch, keď má voda na závlahu zvýšený obsah solí a sodíka. Efektívny „leaching event“  znamená 7,5 cm a viac vody  na green v rozpätí 8-12 hodín. Takisto je dôležité poznať infiltračný pomer greenu a neaplikovať väčšie množstvá. 

Údržbové programy

Údržbové operácie majú na stav greenu najväčší vplyv a to aj z krátkodobého aj z dlhodobého hľadiska. Ani tie najlepšie údržbové operácie však nemôžu prekonať prirodzené obmedzenia a prekážky, a to najmä vtedy ak očakávania nie sú v súlade s danými obmedzeniami a dostupnými zdrojmi. Ale na druhej strane ak nie sú vykonávané správne údržbové operácie, ani green s optimálnymi podmienkami a bez žiadnych obmedzení nebude mať požadovanú kvalitu. Najdôležitejšie zásady sú minimalizovať objem plsti, zabezpečiť koreňovej zóne dostatok kyslíka a poskytnúť porastu primerané množstvo vody. 

Nedostatočná aerifikácia a topdressing vedú ku vzniku organickej hmoty a jej nadmerné množstvo potom výrazne spomaľuje infiltráciu závlahovej vody. Vrstva plsti drží vodu a povrch nebude dostatočne pevný. Ak greeny majú problémy s odvodnením, často je to spôsobené práve vrstvou organickej hmoty  v hornej časti pôdneho profilu. Aj tá najlepšia a najúčinnejšia vnútorná drenáž je nanič, ak je infiltrácia vody nedostatočná. 

Hlboké prevzdušňovacie operácie  ako napr. piesková injektáž patria medzi najviac deštruktívne operácie, na druhej strane ich aplikácia má svoj význam. Ak ich z času na čas vykonáme, zlepší sa vsakovanie vody a tá sa dokáže rýchlejšie dostať do vnútorného drenážneho systému. 

Hlboká  aerifikácia môže zlepšiť stav starších greenov bez vnútornej drenáže, prípadne s nedostatočným drenážnym systémom, u novších greenov môže pomôcť zlepšiť infiltráciu vody. 

Aj napriek tomu, že rozpočet je často limitujúcim prvkom každodennej údržby, dlhodobé operácie ako aerifikácia dutými hrotmi, topdressing či hlboké prevzdušňovanie pomôžu poskytnúť základnú bázu pre zdravý trávnik a mali by byť v rámci údržby aplikované bez ohľadu na rozpočet.

ZÁVER

Zriedkakedy sa stáva, že kvalitu daného greenu ovplyvňuje len jeden faktor. Všeobecne platí, že je to kombinácia niekoľkých faktorov, ktoré majú za následok kvalitný green, alebo naopak problémový. Jedinou výnimkou môže byť  okolité prostredie. 

Dokonca aj green s vhodnou drenážou, adekvátnou  veľkosťou a dostatočnými alternatívami pre polohu jamky môže mať vážne problémy ak bude umiestnený v nevhodnom prostredí. Dostatočný dopad slnečného svetla a pohyb vzduchu sa nedá ničím nahradiť.  

Interakcie faktorov spomenutých v tomto článku naznačujú, či môžu byť dosiahnuté menšie zmeny alebo či je nutná kompletná rekonštrukcia. 

Očakávania golfistov tiež hrajú významnú úlohu v určovaní smeru cesty za kvalitným greenom. Ako často sú golfisti spokojní so stavom greenu? Aj green s niekoľkými problémami môže byť považovaný za dobrý a to na ihriskách, kde sa golfisti uspokoja so solídnym trávnikom a akceptujú menšiu rýchlosť.  

Ten istý green však môže byť vyhodnotený ako absolútne nevyhovujúci v kluboch, kde dostatočná rýchlosť greenu je dennodenná bežná požiadavka. Skrátka očakávania golfistov hrajú obrovskú úlohu v definovaní, čo je a čo naopak nie je závažným problémom. Takisto práve kvôli nim je takmer nemožné porovnávať ihriská medzi sebou.  Ak však hráči svoju nespokojnosť s greenami deklarujú neustále, malo by sa niečo zmeniť. Čo a v akom rozsahu, to už je na starostlivom uvážení a vyhodnotení všetkých faktorov, ktoré majú na kvalitu porastu vplyv. 

Článok bol uverejnený na www.usga.org , Green Section Record. Autormi sú Darin Bevard a Brian S. Whitlark.  

PROBLÉMY GREENOV A ICH RIEŠENIA (1.časť)