Golf Online

Ako spoznáte, že vám niekto klame?

Povedal vám váš kolega, že by Vám rád pomohol, ale odpovedal až po dlhej pauze a pozeral sa pri tom na monitor a nie na vás?

Alebo vám vaša nadriadená povedala, že "táto zmena bude najlepšia.." ale keď to hovorila, jej držanie tela bolo odmerané, upäté a usmievala sa núteným úsmevom?

Môžete v takýchto prípadoch veriť a dôverovať tomu, čo bolo povedané?

"Môžeš sa spoľahnúť na moju podporu."
"Nebola to moja vina."
"Nabudúce už povýšime teba.."

Naozaj?

Nebolo by skvelé vedieť kedy nám ostatní klamú? A nebolo by super, keby identifikácia klamstva bola taká jednoduchá ako je tomu v rozprávkach či televíznom seriáli Mentalista? Samozrejme, v televízii ide o fikciu, zábavnú fantáziu. V reálnom živote sú ľudské bytosti oveľa zložitejšie. A aj keď klamstvo ako také je často samozrejmosťou, jeho odhalenie už také samozrejmé nie je. Je stále ako neprebádaná vedná disciplína.

U drvivej väčšiny jedincov, s ktorými pracujete, akt klamstva vyvoláva zvýšenú stresovú reakciu. Príznaky takéhoto stresu a úzkosti sú zrejmé, len musíte vedieť kam sa pozerať.
Zrejmé je, že myseľ musí pracovať oveľa ťažšie na to, aby vytvorila nepravdivú odpoveď. Teória podľa Daniela Langlebena, psychiatra University of Pennsylvania, je taká, že mozog najprv musí zablokovať úmysel povedať pravdu, potom vytvoriť nepravdivú odpoveď a nakoniec sa vysporiadať so sprievodnými emóciami ako sú pocit viny, úzkosť a strach z odhalenia.

Cesta k tomu naučiť sa rozpoznať niečie klamstvo začína pri pozorovaní správania daného človeka v normálnych, uvoľnených nestresových podmienkach. Potom sa dajú odhaliť zjavné odchýlky, ktoré sú sprievodným znakom pri klamstve.

Jednou zo stratégií, ktoré aplikujú aj policajní vyšetrovatelia, je položiť niekoľko obyčajných neškodných otázok a pozorovať ako sa subjekt chová pri odpovediach – keď nemá žiadny dôvod klamať. Potom, keď prídu na rad ťažšie otázky, policajti sledujú zmeny v neverbálnom správaní, ktoré by mohli byť dôkazom nepravdivej odpovede.

Čo sa týka obchodných vzťahov, najlepší spôsob ako pochopiť niečie základné správanie je sledovať ho po dlhšiu dobu. Tón hlasu, intonácia reči, gestá, žmurkanie atď.. Akonáhle viete čo je "normálne" a obvyklé, budete môcť odhaliť momenty, keď bude reč tela "mimo normál“.

Pamätajte na to, že atypické prejavy môžu byť príznakom klamstva alebo zvýšenej úzkosti či starostí, spôsobenými mnohými ďalšími faktormi.
Jeden z najväčších mýtov čo sa týka reči tela klamárov je ten, že sa vždy vyhýbajú priamemu očnému kontaktu. V skutočnosti, mnoho klamárov, špeciálne tí najdrzejší, sa môže prejavovať úplne opačne. Aby preukázali, že neklamú, pozerajú sa po celú dobu komunikácie bez akéhokoľvek ostychu priamo do vašich očí.

Moja najlepšia rada je nespoliehať sa len na jeden signál. Budete mať väčší úspech, ak sa pozriete na správanie ako celok (tri alebo štyri prejavy, ktoré sa väčšinou objavia spolu). Konkrétne môže ísť o:

1. Falošný úsmev.
Pre klamára je ťažké úprimne sa usmiať a pritom klamať. (Úprimný úsmev sa prejaví na celej tvári - aj v kútikoch očí, falošný úsmev je úsmev len ústami)

2. Neobvyklá doba odpovede, resp. reakcie.
Ak podvodníci plánujú lož, zvyčajne odpovedajú rýchlejšie než ostatní, ktorí hovoria pravdu. Len v prípade, že sú vývojom udalostí prekvapení, zaskočení a nepripravení, reakcia trvá dlhšie (lož treba najprv vytvoriť).

3. Slovné prejavy.
Keď osoba klame, tón hlasu sa zvyšuje. Ostatné prejavy sú nesúvislé, so selektívnu formuláciou.. (v snahe vyhnúť sa presným odpovediam na danú otázku) Môže sa objaviť zajakávanie, využívanie formulácií typu „Podľa toho čo viem...“ alebo "Môžem sa mýliť ..“

4. Nedostatok alebo nadbytok slín.
Všímajte si prejavy ako náhle prehĺtanie, prípadne zvýšenú potrebu piť vodu, alebo navlhčiť pery.

5. Rozšírenie zreníc.
To je prejav, ktorý sa skutočne nedá ovplyvniť. Skúsenosti väčšiny ľudí potvrdzujú, že klamári majú rozšírené zreničky. Možno to pripísať zvýšenému napätiu a sústredeniu.

6. Zmena rýchlosti žmurkania.
Osoba, ktorá sa rozhodla klamať, žmurká pomalšie a zostane to tak počas celej doby klamstva. Potom, hneď ako je lož vonku, frekvencia sa prudko zvýši (niekedy až na osemnásobok normálnej rýchlosti).

7. Pohyby nôh.
Pri klamaní ľudia často kompenzujú nervozitu a úzkosť pomocou zvýšeného pohybu nôh. Sú nepokojní, vrtia sa, neustále nohy prekladajú, šúchajú nimi o zem alebo o nábytok, kopú do vecí okolo ako keby sa chceli pokúsiť utiecť.

8. Dotýkanie sa tváre.
Keď niekto klame, jeho nos nemusí hneď rásť, ako je tomu v rozprávke. Ak ho však budete pozorne sledovať, všimnete si, že klamári si často nevedomky trú nos. (Pravdepodobne príval adrenalínu otvára kapiláry a to spôsobuje, že nos začne svrbieť.) Často si tiež môžete všimnúť zakrývanie úst alebo očí.

9. Nesúlad pohybov.
Keď človek verí tomu, čo hovorí, jeho gestá a prejavy sú v súlade s tým, čo hovorí. Ak gestá ktoré vidíte odporujú slovám - ako napríklad kývanie hlavou zľava doprava keď niekto hovorí: "áno", alebo ak sa niekto zamračí a díva sa na zem a hovorí vám, že je šťastný, je to znamenie, že klame. Alebo že nehovorí pravdu v dôsledku vnútorného konflikt medzi tým, čo myslí a tým, čo hovorí.

10. Zmeny gest.
Často, v snahe nenechať sa prezradiť gestami, podvodníci stoja v neprirodzenej a strnulej polohe. Inokedy, a to najmä po tom, čo bola položená pre nich nepríjemná otázka, sa klamári rýchlo upokojujú gestami – hryzú si do pier, mädlia si ruky, dotýkajú sa šperkov, vlasov apod..

11. Mikro-výrazy.
Nie je ľahké ich zachytiť, ale ak niekedy uvidíte letmý výraz, ktorý je v rozpore s verbálnym prejavom, verte tomu, čo vidíte a nie tomu, čo počujete.

12. Rýchle kontrolné pohľady
Klamári sa okamžite dívajú dolu a mimo, potom opäť letmo na vás, aby zistili, či ste uverili.

A čo povedať na záver?
Ak človek skutočne verí danej lži, ktorú hovorí, neexistuje žiadny spôsob, akým sa dá zistiť, že ide o lož.
Pokiaľ však nemáte do činenia s patologickým klamárom alebo vynikajúcim hercom, na základe toho čo bolo napísané, máte dobré šance klamstvá odhaliť.