Pleseň snežná a Pleseň snežná sivá

    Pod názvom pleseň snežná sa skrývajú dve ochorenia trávnika, vyskytujúce sa v zime a na jar. Choroby sa objavujú na jar po roztopení snehu.

    Môže to byť (a najčastejšie je) pleseň snežná - Fusarium nivale / Microdochium nivale / Monographella nivalis, môžeme si ju však zmýliť s plesňou sivou, ktorú spôsobujú dva patogény Typhula incarnata a/alebo Typhula ishikariensis, známa tiež pod názvom Palušková hniloba.

    Symptómy

    Pleseň snežná sa môže vyskytovať kedykoľvek počas zimy a na jar, a to aj vtedy,  keď sa nevyskytuje sneh. Pleseň sivá sa naopak vyskytuje iba po dlhodobom období so snehovou prikrývkou. Všeobecné príznaky sú podobné. Sú to kruhy elipsovitého alebo nepravidelného tvaru s odumretou listovou plochou. Tieto miesta sú pokryté mycéliom, ktoré často vyzerá ako pavučina.

    Mycélium často vyzerá ako pavučina

    Pokiaľ ide o farbu mycélia, tá je rozdielna. U plesne snežnej  je mycélium slamovej alebo naružovelej  farby, zatiaľ čo pri plesni sivej je skôr  sivé či sivasté. Okraj napadnutého miesta je často tmavší.

    Ako bezpečne rozlíšiť obidve choroby?

    Pri plesni snežnej sivej je zrejmá tvorba a prítomnosť červenohnedých resp.  hnedočiernych  sklerócií v oblasti „korunky“. Sklerotínia sú infekcie schopné až 2 roky. Skleróciá u plesni snežnej nie sú prítomné, sú však prítomné spóry, ktoré sú zdrojom  nákazy.

     

     

    Je patogén ešte aktívny?

    Patogén začína byť aktívny pri teplote 0-5°C, keď ostatné patogény nie sú aktívne. Teplota nad 20°C ich rozvoj zastavuje.  Pozrite dôkladne na kruhové škvrny .

    Ak je patogén aktívny, listové tkanivo vo vnútri kruhu je nasiaknuté vodou  a má olivovú farbu. Je to výsledok činnosti  enzýmov, ktoré rozkladajú živé bunky  a získavajú tak svoju potravu.
    Ak patogén už nie je aktívny, tkanivo vo vnútri kruhu má slamovo žltý odtieň a je suché,  resp. má konzistenciu suchej slamy. Iba pri veľmi silnej infekcii huba napadá „korunku“. Vo väčšine prípadov napadá len listovú plochu a rastliny zregenerujú.  Ak príde k výpadku rastlín, je to väčšinou dôsledok následného poškodenia oslabenej rastliny mrazom alebo nízkymi teplotami. Ak sa objavia symptómy už na jeseň,  pretrvajú až do jari, nakoľko rast rastlín je v tomto čase limitovaný.

    Rizikové faktory
    Oba patogény prezimujú v organickej hmote.  Podstatným  rizikovým faktorom je preto nadbytok organickej hmoty v pôde resp. vysoká vrstva plsti. K rýchlemu rozvoju dochádza vtedy, ak napadne sneh na  nezamrznutú  pôdu resp. porast. Ďalším rizikovým faktorom  je  dlhotrvajúca snehová prikrývka, neprevzdušnený pôdny profil, príliš vysoká hladina hnojenia dusíkom na jeseň a nedostatočná výživa draslíkom na jeseň. Choroba sa prenáša pohybom osôb a technikou používanou na ošetrenie trávnika.

    Ochrana

    Dôležité je urobiť v jesennom období ,  ešte pred príchodom snehu,  preventívny postrek fungicídom s účinnou látkou azoxystrobin.fludioxonil, propiconazole, chlorothalonil..

    Postrek je možné zopakovať v zimnom období (január, február),  avšak iba ak teploty dosahujú 12-14°C. Proti  plesni  sivej  možno v prípade silného napadnutia aplikovať aj fungicídy s účinnou látkou mancozeb, carbendazim, fenarimol, iprodione. Proti  plesni  snežnej  možno v prípade silného napadnutia aplikovať fungicídy s účinnou látkou tebuconazole, triticonazoel.

    Choroba zriedka ničí celé rastliny, preto nechemická ochrana spočíva vo vytvorení  dobrých podmienok na regeneráciu porastu. To znamená, že treba  vyhrabať odumretú plochu z trávnika a prevzdušniť poškodené miesta. V prípade silného napadnutia a odumretia  rastlín je nutné urobiť dosev prázdnych miest.

    Treba však povedať, že častým a opakovaným používaním toho istého fungicídu sa patogén stáva tolerantným k danému prípravku. Otázka je, ako dlho prežívajú tolerantné kmene  patogéna. Tolerantné kmene sú  vo väčšine prípadov  menej adaptabilné, tj. menej rýchlo sa rozmnožujú a môže sa stať, že  časom vymiznú z prirodzeného prostredia. Stále je tu ale možnosť, že prežijú v kľudovom štádiu v danom  prostredí do nasledujúcej sezóny, resp. do vytvorenia opätovných priaznivých podmienok pre ich rozvoj.  Preto je treba striedať prípravky s rozdielnymi účinnými látkami .

    Jeden zo spôsobov ochrany je biologická ochrana, t.j. zvýšenie prirodzených „ užitočných“ mikroorganizmov v pôdnom prostredí,  ktoré môžu prirodzeným spôsobom potláčať patogénne huby. V niektorých prípadoch greenkeeperi  aplikujú prípravky na báze karbohydrátov. Rastliny dostanú okamžitú výživu, ktorú transportujú do koreňov. Tam je k dispozícii mikroorganizmom, ktoré získavajú energiu rozkladom organickej odumretej hmoty. Známe je aj používanie mykoparazitickým organizmov napr. Pythium oligandrum.

    Najviac napadnuté sú miesta, kde sa chodilo po snehu

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

    Zo zahraničných zdrojov spracovala Iveta Rothová, rothova@engo.sk

    Neváhajte a pridajte svoj komentár ako prvý !