Vápnenie pôd

    Vápnením pôdy možno eliminovať negatívne pôsobenie pôdnej kyslosti na kvalitu pôdy, na formovanie výšky a kvality úrody, vrátane hygienických aspektov.

    Pamätajme na úpravu pôdnej reakcie vápnením

    Pôda predstavuje prostredie, ktoré primárne ovplyvňuje stabilitu ostatných zložiek prírodného prostredia, a to prostredníctvom zabezpečovania celého radu funkcií, vrátane produkčnej funkcie. Tendencia okysľovania najmä nekarbonátových pôd je stále aktuálna a to v dôsledku pôsobenia atmosferických zrážok, výlučkov koreňového systému plodín a fyziologicky kyslých hnojív. Stabilizácia priaznivých hodnôt pôdnej reakcie je jedným z predpokladov stability pôdy a následne produkčnej funkcie pôdy - úrod poľných plodín.


    Pôdna kyslosť sa spravidla vyskytuje v pôdach s nedostatkom vápnika a horčíka. Spôsobujú ju katióny vodíka a hliníka v sorpčnom komplexe pôdy. Tie nepriaznivo ovplyvňujú rast koreňového systému, čo má za následok zmenšenie objemu pôdy, z ktorého rastlina prijíma vodu a živiny. Kyslá pôdna reakcia pôsobí na rast rastlín aj nepriamo znižovaním prístupnosti a príjmu najmä fosforu, horčíka a molybdénu. Vo veľmi kyslých pôdach pozorujeme nadbytočný príjem toxicky pôsobiacich iónov hliníka, ako aj ťažkých kovov, medzi ktoré sa zaraďujú aj niektoré mikroživiny v nadbytku.


    Vápnením pôdy možno eliminovať negatívne pôsobenie pôdnej kyslosti na kvalitu pôdy, na formovanie výšky a kvality úrody, vrátane hygienických aspektov. Podstatou vápnenia pôdy je nasýtenie sorpčného komplexu pôdy bázickými katiónmi vápnika a horčíka, ktorých optimálny obsah predstavuje 60 – 80 % vápnika a 10 – 15 % horčíka z katiónovej výmennej kapacity pôdy. Na zabezpečenie uvedeného cieľa je potrebné dodať do pôdy vápnik prípadne horčík v množstve, ktoré mnohonásobne prevyšuje potrebu rastlín na tieto živiny.

    Neváhajte a pridajte svoj komentár ako prvý !