Na prelome storočia bol na tom golfový priemysel v UK veľmi dobre, aj keď boom okolo roku 1990 začal spomaľovať. R&A na konci poslednej dekády 20.storočia zverejnila správu, kde uvádzala, že na uspokojenie dopytu po golfe bude treba v UK do roku 2000 vybudovať 200 nových ihrísk. A tak vzniklo mnoho „farmárskych“ ihrísk s nudnými jednotvárnymi jamkami na zablatených poliach, ďaleko od civilizácie, len s vždy prítomným silným vetrom.
Prvé roky 21.storočia priniesli vývoj a nové developmenty v krajinách, kde golf síce existoval, ale nebol rozvinutý - vo východnej Európe , Stredomorí a severnej Afrike, na Blízkom východe a Ázii. Tieto nové ihriská boli často postavené na vyššej úrovni ako väčšina britských golfových ihrísk (keďže boli súčasťou turistických rezortov), zatiaľ čo mnoho ihrísk v UK má už 100 rokov, prípadne aj viac.
V tej dobe golfový boom silne pokračoval a rozšíril do Číny a Indie. Až do roku 2008, kedy prišla recesia. V roku 2004 bolo čínskou vládou vyhlásené moratórium na všetky nové projekty, úplne sa však nerešpektovalo . Väčší vplyv mala až nová legislatíva roku 2011, projekty sa reálne spomalili, ale nie úplne zastavili.
Pre mnoho architektov golfových ihrísk (vrátane mňa) to znamenalo, že plánované projekty boli odrazu odložené, zakonzervované a nám zostáva dúfať a veriť že opäť ožijú, keď bude k dispozícii viac zdrojov.
Veľa ihrísk, či už súkromných alebo verejných, potrebuje investície. S ohľadom na sezónnosť počasia sme si zvykli na mokré letá a dlhé studené zimy. Golfové ihriská sú tak menej atraktívne miesta na hranie. V súčasnosti existuje pre aktívnych ľudí mnoho ďalších outdoorových športových možností a preto golf potrebuje nové impulzy a nápady aby v konkurencii uspel.
Troon Golf, jedna z najväčších manažérskych spoločností , ktorá prevádzkuje golfové ihriská na celom svete, nedávno uviedla , že by sa chceli viac venovať 9 jamkovým projektom, s cieľom ponúkať ešte atraktívnejšiu a zároveň menej náročnú hru.
V roku 2012 HSBC vypracovala štúdiu nazvanú Golf Vision 2020. Uviedla v nej, že je potrebné golf zatraktívniť pre negolfistov, rodiny s deťmi, ženy a študentov. Takisto vníma 9 jamkové ihriská ako budúcnosť golfu – hra nevyžaduje toľko času a môže hrať celá rodina.
Každý v golfovom odvetví - vrátane mnohých prevádzkovateľov golfových ihrísk či inštitúcii ako R & A , USGA , PGA , European Tour a veľkých mien ako Jack Nicklaus a Gary Player hovorí o pomalom tempe hry ako o veľkom probléme. Ale pokiaľ budú prenosy z profesionálnych turnajov trvať šesť hodín a nikto s tým nič neurobí, potom priemerný golfista bude v sobotu dopoludnia hypnotizovaný ďalším flajtom, zatiaľ čo bude bojovať so 4.,5.,6., a 7. a 8. patom na jamke PAR3.
Tiež som o tom písal články a stále čakám na niekoho, kto pochopí a podporí môj návrh, aby sa golfová jamka zväčšila na priemer 150mm. Golf by sa tak mohol zmeniť doslova z večera na ráno.
To čo golf potrebuje, je revolúcia a mohla by začať utlmením 18jamkových projektov na úkor 9jamkových s vynikajúcim tréningovým zázemím, modernými dlhými cvičnými odpaliskami. Do golfu sa musí vrátiť bezpečnosť, elimináciou nebezpečných úzkych fervejí, rozšírením bezpečnostných zón, odstránením križujúcich sa a paralelných jamiek atď.
Vo Veľkej Británii sú stovky 18 jamkových ihrísk, postavených na 40 ha pozemkoch (prípadne aj menších) a s nedostatočnými tréningovými zariadeniami. Mnohé z týchto ihrísk sú podľa moderných štandardov krátke (5.000 – 6.000m od zadných odpalísk) s úzkymi bezpečnostnými zónami, ktoré by poisťovacieho agenta prípadne odborníka na bezpečnostné predpisy donútili krútiť hlavami. Pre mnohé britské kluby to predstavuje reálne riziko, najmä z pohľadu nárokov na náhradu škody či inú kompenzáciu v prípade úrazu.
V roku 2011 sa stal jeden prípad, kedy golfista prišiel o oko potom čo bol zasiahnutý zablúdenou loptou. Zažaloval hráča, ktorý ho trafil aj majiteľa klubu. Súd rozhodol, že podiel viny majú obaja, 70% hráč, ktorý ho trafil, nakoľko mal predpokladať možné riziko a 30% majiteľ klubu, nakoľko na ihrisku neboli riadne bezpečnostné značky. Právnici sa za oboch snažili zmierniť ortieľ aspoň na spoluvinu z nedbanlivosti, argumentovali tým, že hráč ktorý odpálil, zakričal „fore“ a zranený muž to počul, keďže sa otočil. V skutočnosti sa teda výkrik „fore“ už nedá považovať za dostačujúcu obranu.
Samotné bezpečnostné značky nie sú dostačujúcim riešením. Tým je rozšírenie bezpečnostných zón. Takisto inštalácia sietí či iných zábran problém nevyrieši, väčšinou podlieha rôznym povoleniam, ktorých získanie môže byť veľmi komplikované.
Vysadenie stromov môže pomôcť, ale je to dlhodobé riešenie. Stromy potrebujú veľa času, kým dorastú na postačujúcu výšku aby mohli byť považované za dostatočnú bezpečnostnú bariéru - nakoľko loptička lieta vo výške 30m aj viac.
Skutočným riešením je transformovať súčasné 18 jamkové ihriská v mestských a prímestských oblastiach na 9 jamkové a dobudovať kvalitné tréningové plochy na krátku hru a cvičné odpaliská.
Golfisti môžu síce argumentovať, že 9 jamkové ihrisko nie je „riadne“ golfové ihrisko, ale ak je navrhnuté nápadito so zaujímavo umiestnenými prekážkami , s dvomi dostatočne vzdialenými odpaliskami, potom sa dá aj z 9 jamkového ihriska „vykúzliť“ 18 jamkové. Je možné vytvoriť na jamke dva greeny, alebo aspoň oveľa väčšie greeny s mnohými ďalšími pin pozíciami.
Predpokladajúc, že 18 jamkové ihrisko je cca 5.500m dlhé, zodpovedá to 22 ha intenzívne udržiavanej hracej plochy. Ak má celkový areál rozlohu 40 ha, potom 45 % z tejto plochy sú stromy, rafy, okolité lesíky a háje, kroviny, club house, parkovisko a cvičné plochy
Ak by sa ihrisko transformovalo na 9 jamkové, intenzívne udržiavané plochy by sa neznížili o polovicu, ale pomerom cca 15ha a 3ha na cvičné plochy a driving range. Celá táto oblasť plus tá, ktorá už netvorí 18 jamkové ihrisko by sa mohla remodelovať pomocou navezeného materiálu. Táto „pracovná“ plocha by sa rovnala asi 250.000 m2 (25 ha), ak počítame výšku 2m ( potrebnú na vytvorenie prirodzeného odvodnenia greenov, odpalísk a fervejí) znamená to dovoz 500.000 m3 inertnej pôdy ( 55.000 nákladných vozidiel). V niektorých častiach severnej Británie to nemusí predstavovať obrovské príjmy, nakoľko sadzba za nákladné auto je nižšia (povedzme 50 libier) ale v juhovýchodnej časti Veľkej Británie to môže byť lukratívnejšie ( až 100 libier, prípadne viac)
Zosumarizované a zjednodušene povedané , projekt, ktorý vyžadoval povedzme 250.000 m3 dovezenej inertnej pôdy v juhovýchodnej Británii , bude potenciálne generovať 2, 75 mil GBP tržieb ( 27.500 nákladných automobilov ). Všetko je treba prepočítať a rozumne a realisticky posúdiť.
Čiže ak by sa majiteľ 18 jamkového ihriska rozhodol ho „zdemolovať“ a postaviť na jeho mieste nové 9 jamkové s kvalitnými cvičnými plochami a moderným driving range , mal by počítať s takýmito nákladmi:
Návrh plánu a žiadosti o povolenia u štátnych orgánov 150,000 GBP
Dizajn a riadenie projektu 200.000 GBP
Výstavba 9 jamkového ihriska s viacerými odpaliskami a väčšími greenmi 1,75 mil GBP
Výstavba cvičných plôch 250,000 GBP
Celkové náklady developmentu 2,35 mil GBP
Príjmy z dovozu pôdy 2,75 mil GBP
Zisk 400.000 GBP
Ak by bol projekt mimo juhovýchodnej časti Veľkej Británie, potom vyššie uvedené výpočty môžu byť veľmi odlišné a to najmä v prípade, že sadzba za auto by bola 50 GBP oproti kalkulovaným 100 GBP. Zároveň je treba počítať s tým, že dovoz zeminy trvá nejaký čas, najmä v miestach kde sú obmedzenia týkajúce sa nákladnej dopravy od miestnych úradov.
V prípade, že celý proces dovozu pôdy trvá tri alebo štyri roky, môže to pravdaže pôsobiť rušivo pre členov golfového klubu a návštevníkov. Sanačné práce môžu byť však naplánované postupne a opatrne, tak aby minimálne 9 alebo 12 jamiek bolo neustále hrateľných.
Počas posledných dvadsiatich rokov mal pojem „landfill“ negatívny nádych kvôli golfovým projektom, ktorých proces nebol rozumne naplánovaný a realizovaný. Výsledkom boli miesta, ktoré vyzerali ako mesačná krajina alebo pole po veľkej bitve. Bezohľadní dodávatelia nemali cit ani zmysel pre dizajn, dôležité pre nich boli len peniaze. Našťastie, počet takýchto dodávateľov sa výrazne znížil, ale negatívny dojem ktorí v golfovom odvetví vybudovali, bohužiaľ pretrváva.
V posledných rokoch – hlavne od čias recesie – sú tieto projekty vždy starostlivo a racionálne naplánované, vypracované kvalifikovanými golfovými architektmi. Niektorí členovia EIGCA (vrátane mňa) pracujú hlavne na takýchto projektoch už viac ako 10 rokov (vrátane dvoch prezidentov EIGCA).
Materiál, ktorý je vykopaný zo stavenísk pozostáva z ornej pôdy, podložia, kameňov, štrku , piesku a niekedy rašeliny. Všetky tieto inertné materiály je potrebné z plochy odstrániť, ale dodávateľ za to musí zaplatiť značný poplatok miestnym úradom. Ak dodávateľ tento materiál použije na golfové ihrisko, prípadne umiestni na špeciálnu „farmu“ (subjekt, ktorý má oprávnenia od úradov a agentúr pre životné prostredie), poplatok je nižší. Golfovému klubu, ktorý je vo finančnej tiesni, však aj takýto príjem môže pomôcť.
Niektorí hráči 9 jamkové ihriská kritizujú, nie sú pre nich dostatočnou výzvou, ale ja osobne som hral na niektorých veľmi náročných a naozaj som si to užil. Pre hráčov golfu výhody prevažujú nad nevýhodami. Na hru potrebujete menej času, je to menej únavné (čo ocenia deti a starší ľudia) a v neposlednom rade je green-fee lacnejšie.
Z pohľadu vplyvu na životné prostredie sú výhody tiež značné – na ihrisko je potrebný menší pozemok, čiže menšia plocha intenzívne udržiavaného trávnika. To prináša nižšiu spotrebu hnojív a závlahovej vody. 9 jamkové ihrisko má jednoznačne ekonomické aj ekologické výhody. Tento názor začína prevládať dokonca aj u špecializovaných golfových operátorov, ktorí dokážu 9 jamkové ihrisko prevádzkovať so ziskom ľahšie ako 18 jamkové.
Takže v prípadoch, kedy 18 jamkové ihriská bojujú o prežitie ( či už sú verejné, pay & play, alebo privátne) umiestnené v mestských alebo prímestských oblastiach ( na pozemku, ktorý navyše nie je dostatočne veľký na 18 jamiek z hľadiska bezpečnosti), odporúčal by som sa zamyslieť nad jeho transformáciou na:
- 9 jamkové s veľkorysými odpaliskami a greenmi
- kvalitným 300m dlhým cvičným odpaliskom
- 3 alebo 6 jamkovým pitch & put ihriskom
- cvičným chipping greenom
- parkoviskom pre 200 áut
-klubovňou
- malým pro-shopom
Všetky zariadenia by mali byť voľne prístupné verejnosti, s priateľskou atmosférou a hlavne ceny by mali byť rozumné. Samozrejme, že takýto projekt nie je jednoduchý, treba ho starostlivo naplánovať. Ak bude dobre odkomunikovaný, aj miestne orgány pochopia, že prosperujúce a dobre fungujúce športové zariadenie môže byť pre danú lokalitu iba prínosom.
Kľúčom k tomu aby bol projekt bol úspešný, je spôsob akým sa pripravia zdroje, či už finančné alebo materiálne. Je treba nájsť vhodného partnera, investora, získať súhlas s importom pôdy, súhlas vlastníkov okolitých nehnuteľností a pod.... Vyžaduje to angažovanie naozaj skúsených odborníkov.
V období rokov 1990 – 2008 boli v UK doslova stovky developmentov, mnohé z nich začali biznis s mínusom 1-3 mil GBP v dôsledku prekročenia rozpočtu. Niet divu, že mnoho z nich teraz sotva prežíva, alebo musia byť znova a znova predávané, pričom každý takýto opätovný predaj ich hodnotu devalvuje ešte viac.
Takýto stav je neudržateľný. Výška dlhov v golfovom priemysle je obrovská, ani sa neodvažujem ich vyčísliť. Avšak použitie dovezenej zeminy na remodeláciu existujúceho ihriska môže byť spôsob ako sa dostať z problémov.
Excesy predchádzajúcich dvoch desaťročí sa môžu vrátiť, ale nie som si tým taký istý. Majitelia a investori sú oveľa opatrnejší a snažia sa v prvom rade maximalizovať efektívnosť zariadení, ktoré už prevádzkujú.
Článok bol publikovaný v časopise Pitchcare, autorom je Jonathan Gaunt.