Golf Online

Bunkre typu „waste“ (väčšinou veľmi veľké, piesčité, môžu sa v nich nachádzať kamene, mušle alebo rôzne typy vegetácie) sa často nachádzajú v rezortoch v teplejších klimatických podmienkach ako prechodová zóna medzi originálnym púštnym prostredím a umelo vytvoreným zeleným prostredím. Nájdeme ich však aj na ihriskách typu links a aj parkových, pretože vyzerajú prirodzenejšie a zapadnú do pôvodného prostredia oveľa lepšie ako perfektne udržované, manikúrovo zastrihnuté bunkre.

Bunkre typu „waste“ obvykle obsahujú hutný piesok, ktorý pomáha zachovať atraktívny vzhľad a zároveň poskytuje golfistovi zaujímavé hracie výzvy. Často je v nich vysadená pôvodná vegetácia, čo veľkou mierou prispieva k absolútnemu zapadnutiu do danej krajiny – vyzerajú ako prirodzené „jazvy“ daného prostredia, kedy zelený porast strieda oblasť piesku a drobných rastlín.

Parkové ihriská obvykle obsahujú štruktúrované bunkre s jemne zaoblenými okrajmi. Vyzerajú pekne a sú relatívne nenáročné na údržbu. Vzhľadom k tomu, že parkové ihriská nie sú prirodzeným prostredím pre piesok ako taký, je tam oveľa viac priestoru na kreativitu ohľadne umiestnenia, veľkosti a tvaru pieskových hazardov (dá sa povedať, že parkové ihrisko znesie aj zopár netradičných tvarov). Každopádne architekt musí byť opatrný a nájsť uspokojivý kompromis - zvažujúc aj náklady na údržbu.

Bunkre typu meňavky, obvykle na umelo vytvorenom zvlnenom teréne s malými kopčekmi boli kedysi snahou o vytvorenia prirodzene vyzerajúceho prostredia v neprirodzene vyzerajúcom teréne. Výsledkom sú však bunkre, ktoré síce môžu pre niekoho vyzerať atraktívne, ale nie sú udržateľné a tým pádom sú čoraz menej používané.

Umiestnenie bunkrov

Bunkre môžu byť umiestnené na rôznych miestach golfového ihriska a môžu mať niekoľko funkcií. Obrázok ukazuje príklady implementácie jednotlivých pozícií.

Carry bunker býva umiestnený v blízkosti dopadovej zóny, často na tej strane ferveje, ktorá býva preferovaná ako ideálna pozícia pre nasledujúci úder. Zároveň je výzvou pre golfistov, ktorých stimuluje k čo najdlhšej rane, ktorou by ho minuli. Zle umiestnený carry bunker je určite ten, ktorý je príliš blízko k odpalisku, znevýhodňujúci slabších hráčov, ktorých v podstate trestá dvojnásobne. Už krátke rany sú pre slabších hráčov dostatočným problémom, s ktorým sa musia vyrovnávať,  nie je teda žiadúce k tomu pridávať extra “trest“ vo forme ďalšieho úderu z bunkra.

Target bunker je umiestnený za dopadovou zónou a rovnako ako carry bunker je zvyčajne na tej strane ferveje, ktorá býva preferovaná ako ideálna pozícia pre nasledujúci úder. Mal by byť umiestnený na čo najviac nebezpečnej pozícii ako výzva pre hráčov hrať čo najbližšie si trúfnu.

Catch bunker je akýmsi nárazníkom medzi bezpečným miestom ako je napr. green a nebezpečným, ako napr. stromy. Tieto bunkre sú navrhnuté tak, aby poskytli golfistovi polovičnú šancu na relatívne bezpečné vyviaznutie  a zároveň bránia loptičkám, aby sa správali ako loptičky... Preto je dôležité, aby plocha okolo nich bola dobre udržiavaná, aby stromy neboli priamou prekážkou úderu smerom k bunkru. Považuje sa za nespravodlivé vytvoriť dvojitú prekážku tam, kde green nie je prístupný z bunkra kvôli previsnutým konárom alebo zle umiestneným stromom. Treba dobre zvážiť, ktoré stromy by mali byť odstránené úplne a naopak, ktorým by mal byť vytvorený priestor a čo najlepšie podmienky pre ich ďalší rast. Opäť je to otázka kompromisu, ekológia vs. herná stratégia a umiestnenie prekážok.

Approach bunker je obvykle umiestnený do 45-90m od greenu a je výzvou druhej rany jamky par 5 alebo dlhšej par 4. Často vytvára optický klam, či ilúziu o vzdialenosti  a veľkosti greenu. Dobrým príkladom tohto typu je bunker jamky č.10 na svetoznámom ihrisku Augusta National. Bunker je umiestnený tesne pred skrytou priehlbinou pred greenom, v strede ferveje, cca v ¾ vzdialenosti k jamke a vytvára dojem, že siaha až ku greenu. V skutočnosti však leží asi 95m pred ním. Navádza preto ku kratším úderom, než je v skutočnosti potrebné.

A nakoniec Greenside bunkre, umiestnené v tesnej blízkosti greenu, na miestach, ktoré sú ideálnymi pozíciami pre ďalší úder na green. Sú zvyčajne najhlbšie, pretože údery musia byť kratšie - aby neminuli green. Naproti tomu approach a fervejové bunkre bývajú plytšie a dajú sa z nich hrať dlhšie rany.

Kedysi boli bunkre chápané len ako tresty za nepresné údery, umiestnené po oboch stranách fervejí aby zachytili každú zablúdenú ranu, prípadne uprostred ferveje v stanovenej vzdialenosti. Tento štýl však neposkytoval žiadne odmeny za hráčove schopnosti, iba trestal slabších hráčov.  Aj keď tento penalizačný štýl umiestnenia bunkrov je ešte stále na mnohých ihriskách, vplyv nastupujúceho trendu strategického dizajnu golfových ihrísk je nesporný. Obrázok ukazuje  možné riešenie nového dizajnu.

Takisto technologický pokrok má veľký vplyv na umiestnenie mnohých bunkrov. Údery sú čoraz dlhšie a bunkre, ktoré boli kedysi v cieľovej oblasti sú dnes v dopadovej zóne, alebo dokonca pred ňou. Niektoré jamky môžu mať preto pre súčasných moderných hráčov až nepochopiteľný dizajn.

Mnoho bunkerov sa v súčasnej dobe odstraňuje, najmä bunkre v blízkosti odpaliska, ktoré už dnes nepredstavujú takmer žiadnu výzvu pre hráčov, ak – tak iba pre najslabších. Ďalším efektom tejto situácie je však to, že sa mnoho golfových jamiek potom stáva fádnymi a nevýraznými. Stojí preto za zváženie, či odstránenie bunkrov je vždy to najlepšie riešenie... Či nie je vhodnejšie radšej urobiť isté úpravy ich polohy, veľkosti či tvaru  a zachovať tak zaujímavý členitý ráz danej krajiny. Už v minulosti mnoho architektov starších ihrísk využilo množstvo existujúcich terénnych prvkov, ako  pahorky a kopčeky, s cieľom čo najprirodzenejšieho začlenenia prekážky do pôvodného prostredia. A tento prístup by mal byť zachovaný v najväčšej možnej miere.