Fosfor je nevyhnutnou súčasťou výživy rastlín. Rastliny ho prijímajú a využívajú vo forme fosforečnanu PO4. Fosforitan PO3 je veľmi podobný fosforečnanu – rozdiel je len v jednej molekule kyslíku. Avšak, tam kde je fosforečnan nevyhnutný pre rast, nemôže byť ako zdroj fosforu využitý fosforitan. A čo je dôležitejšie, fosforitan by ani nemal byť aplikovaný u rastlín s deficitom fosforu.
Fosforitan, odvodený od kyseliny fosforitej, je fototoxický a musí byť vždy upravovaný nejakou neutralizačnou substanciou, napr. hydroxidom draselným, výsledkom čoho je fosforitan draselný. Ten je v súčasnosti prezentovaný ako biostimulant a odporúčaný ako prostriedok na redukciu plesne snežnej (Microdochium nivale).
Musíme teraz zodpovedať dve otázky:
Skutočne fosforitan potláča výskyt plesne snežnej? A ak áno ako a prečo?
Pokusy uskutočnené na skúšobných poliach a laboratórne analýzy priniesli zaujímavé dáta. Pokusné polia boli založené v roku 2010, vysiate s tromi druhmi tráv. Sledovali sa účinky aplikovanej liečby na kvalitu trávnika a takisto jej vplyv na následný výskyt chorôb – a to v pravidelných mesačných intervaloch. Výsledky dokázali 50% zníženie výskytu plesne snežnej po aplikácii fosforitanu draselného. Kombinácia fungicídu s účinnou látkou iprodione a aplikácie fosforečno- draselného hnojiva zabrzdila výskyt choroby a ukázala rôzne úrovne ústupu alebo synergického efektu. Taktiež bolo u ošetrených polí pozorované výrazné zlepšenie kvality trávneho povrchu.
Ako sa to stalo?
Existujú dve možné metódy: buď priama, kedy fosforitan zafungoval ako fungicíd , alebo nepriama kedy stimuloval prirodzené obranné mechanizmy rastliny. Na to, aby sme zistili, či fosforitan funguje priamo ako fungicíd, sme vykonali niekoľko in-vitro štúdií. Microdochium sme kultivovali na Petriho miskách s pridanými koncentrátmi fosforečnanu a fosforitanu a potom sme ich porovnali so vzorkami bez pridaných koncentrátov. Výsledky ukázali, že koncentrácia 100µg/ml fosforitanu plne potlačila vývoj pliesní a narušila následný rast mycélia. Naopak koncentrácia fosforečnanu nemala na vzorky žiadny efekt.
Po rozsiahlych laboratórnych pokusoch sme zistili, že aplikáciou na list sme dosiahli rýchlu asimiláciu a mobilitu v rámci rastliny a nezaznamenali sme žiadnu konverziu na fosforečnan.
Záverom zhrnutie: Aké výsledky priniesol tento výskum? Bežná preventívna a postupná aplikácia fosforitanu , ktorá je súčasťou integrovaného programu boja proti chorobám, výrazne zníži výskyt a závažnosť chorôb a taktiež vedie k zvýšeniu kvality porastu.
Článok bol publikovaný v časopise Greenkeeper International.