Golf Online

Integrovaný manažment ochrany proti škodcom (IPM)

Integrovaný manažment ochrany proti škodcom (IPM) je osvedčený spôsob nielen zníženia výskytu škodcov na golfovom ihrisku, ale aj množstva pesticídov, potrebných v rámci greenkeepingu a údržby ihriska. Ale ako to vlastne funguje? A fungujú dané pravidlá plošne na všetky ihriská alebo treba individuálny prístup? Dr. Ruth Mann z STRI vysvetlí viac.

Smernica týkajúca sa trvalo udržateľného rozvoja je vo Veľkej Británii platná od 19.7.2012. Jej hlavným cieľom je vytvoriť rámec či koncepciu na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov a to prostredníctvom znižovania rizík a vplyvu pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a podpory využívania integrovaného manažmentu ochrany proti škodcom (IPM) a rôznych alternatívnych nechemických prístupov alebo techník. V tejto súvislosti stojí za to zamyslieť sa nad tým, ktoré oblasti manažmentu golfového ihriska by mali byť v IPM zahrnuté.

Hlavným cieľom IPM je nájdenie optimálneho riešenia na každý green, odpalisko a fervej a zároveň podporovať zdravý a trvalý rast trávnika tak, aby bol schopný odolávať škodcom, burinám a chorobám v priebehu celého roka. Hneď na začiatku sezóny sa dá vykonať mnoho preventívnych aktivít, ktoré zabezpečia čo najlepší zdravotný stav trávnika, jeho odolnosť voči škodcom a minimalizujú tak potrebu použitia pesticídov. Čím skôr sa nad týmto prístupom zamyslíte, tým lepšie, ideálne je začať tak povediac od Adama. Dôraz na dostatočne priepustnú koreňovú zónu je východiskovým bodom na ceste k pevným a plynulým greenom. Výber vhodného trávneho druhu a kultivaru (zvyčajne zmes psinčeka a jemnej kostravy) spolu s dobre naplánovanými údržbovými operáciami zaručí kvalitný rast s minimálnym výskytom akýchkoľvek škodcov, burín alebo chorôb.

Samozrejme tákáto ideálna kombinácia nie je pre väčšinu z nás realitou. Preto začnime na príklade parkového ihriska so zhutnenými greenmi, s ílovito piesčitou koreňovou zónou, veľkým množstvom stromov a s lipnicou ročnou ako prevažujúcim trávnym druhom. S tým súvisí tvorba organickej hmoty, ktorá sa vyskytuje v hĺbke 0-20 mm. Je začiatok sezóny a minuloročná zima bola tvrdá, takže povrch je na mnohých miestach zjazvený, poškodený a hrboľatý a golfisti sú nespokojní (obr.1)

Ako treba implementovať IPM tak aby sa greeny opäť vrátili do optimálnej formy? Nezabudnite na to, že v zjazvených oblastiach stále existuje riziko výskytu aktívneho patógena a preto prvá vec, ktorú by ste mali urobiť, je aplikácia síranu železnatého aby sme zabránili opätovnému rozšíreniu Microdochium patch a to najmä pri výskyte nepriaznivého počasia, ktoré vzniku a šíreniu môže napomáhať. Aplikácia síranu železnatého tiež pomôže obnoviť tmavú zelenú farbu greenu a eliminovať výskyt machu zo zimného obdobia. Akonáhle železo zaúčinkuje, môžeme začať riešiť organickú hmotu. Pri pohľade na golfový green je vidno, že povrch má ďaleko od hladkého a rovného a preto je najefektívnejším spôsobom organickú hmotu mechanicky odstrániť prerezávaním. Povrch sa zároveň aj prevzdušní, čo je dôležité na podporu mikrobiálnych aktivít, ktoré dokážu prirodzeným spôsobom zlikvidovať aj zvyšnú organickú hmotu. Aerifikácia dutými hrotmi nasledovaná topdressingom alebo hlboká skarifikácia s pieskovou injektážou a dosevom (obr.2) by boli na elimináciu čo najvyššieho objemu organickej hmoty ideálnym riešením.

Cieľová hodnota obsahu plsti vo hornej 20 mm vrstve u ihriska parkového typu je 4-6%. Takúto hodnotu sa zvyčajne nepodarí dosiahnuť len pomocou jednej operácie, takže je vhodné aj naďalej (v obdobiach medzi invazívnejšími plsť odstraňujúcimi operáciami) pokračovať s aplikáciami ľahkého topdressingu až pokiaľ nedosiahneme požadovaný výsledok. Všetky nové výhonky budú prirodzene potrebovať výživu až pokiaľ dostatočne nezakorenia. Musíme im teda zabezpečiť dostatočné množstvo fosfátu potrebného na vývoj kvalitných koreňov. Môžeme naplánovať aj výživový program s optimálnym množstvom dusíka, ale vždy treba brať v úvahu aktuálne počasie daného obdobia. U trávnika, ktorý je optimálne hnojený, je oveľa nižšie riziko napadnutia chorobami či burinami. Trávne porasty, najmä tie, u ktorých dominuje kostrava a nemajú dostatok dusíka, sú viac náchylné na výskyt dolárovej škvrnitosti a červenej nitkovitosti. Každopádne však vieme, že takéto greeny sú náchylné na Microdochium patch a preto sa to musí riešiť už na konci sezóny. Bujný rast trávnika v tomto období v kombinácii s nepriaznivým počasím môže viesť k prepuknutiu tejto choroby. Čiže všetko je to o rovnováhe, na jednej strane musíme zabezpečiť dostatočné množstvo živín pre samotný rast a prevenciu chorôb spôsobených nízkou úrovňou živín, ale na strane druhej je treba sa vyhnúť nadmernému hnojeniu, ktoré stimuluje výskyt lipnice ročnej a chorôb vyplývajúcich z prílišného množstva živín.

Voda je ďalším dôležitým faktorom. Je nevyhnutná na klíčenie rastlín, ale zároveň sa prostredníctvom nej rozširujú patogény. Z tohto dôvodu je dôležité dodržiavať dva základné prístupy: zavlažovať v dostatočnej miere treba, vtedy keď ju rastliny najviac potrebujú a v ostatnom čase treba porast držať suchý a nepremokrený. Z hľadiska boja proti chorobám, koreňová zóna by nemala byť zavlažovaná do hĺbky koreňov často, ale len tak zriedkavo ako je to možné. Avšak medzi dostatočnou závlahu koreňovej zóny a vytvorením mäkkého vlhkého hracieho povrchu, optimálneho z pohľadu hráčov, je len veľmi tenká hranica. Nielen množstvo vody je dôležité, zásadná je aj kvalita vody. Alkalická voda môže byť príčinou mnohých ochorení trávnika. V oblastiach, kde je k dispozícii len takáto voda a spôsobuje problémy, môžu byť nainštalované rôzne zaradenie na jej úpravu, tj, na zníženie jej pH ešte pred jej aplikáciou. Doba, počas ktorej je porast mokrý, tiež musí byť predmetom pozornosti. Zavlažovať treba najmä ráno, je to oveľa vhodnejšie ako neskoro večer. Steblá tak nezostanú mokré počas celej noci, čím sa zabráni šíreniu patogénov a infikovaniu rastlín. Takisto ranná rosa by sa nemala nechávať na trávniku, je treba ju odstraňovať, je to ideálny krok pred kosením. Nielen mechanické odstraňovanie vlhkosti, ale aj dostatočné prúdenie vzduchu a dopad slnečného svetla sú veľmi dôležité faktory, a to najmä u greenov, ktoré sú náchylné na výskyt Microdochum patch. Greeny, ktoré sú obkolesené stromami alebo krovinami môžu zostávať mokré počas dlhej doby práve kvôli nedostatočnému prúdeniu vzduchu. Rozumné prerezávanie (najmä nízko položených konárov na stromoch) môže zlepšiť prúdenie vzduchu a ľahkú penetráciu slnečného svetla (optimálne je ranné svetlo). To pomôže povrchu vyschnúť rýchlejšie a znížiť tak riziko infekcie. V oblastiach, ktoré zostávajú zatienené a vlhké, sa môže vyskytovať iskerník plazivý, štítnatec psí a machy.

Všetky postupy, ktoré sme spomenuli, by mali viesť k zdravšiemu a silnejšiemu trávniku. Dúfajme, že v čase, keď Microdochium patch zvykne útočiť, budú greeny menej náchylné, keďže sa zvýši prúdenie vzduchu a množstvo slnečného svetla, budú optimálne (nie príliš) vyživované a s nižším obsahom organickej hmoty, ktorá je výborným domovom patogénov. Výsledkom bude kvalitná hracia plocha (obr.3).

Avšak, aj keď urobíte všetko ako najlepšie dokážete, buďte pripravení aplikovať fungicíd hneď pri prvom náznaku príznakov ochorenia.

Článok bol publikovaný v časopise Greenkeeping EU, autorkou je Dr. Ruth Mann, STRI.

Odborné články