Golf Online

Kompostovanie a recyklácia na golfovom ihrisku

Kompostovanie a recyklácia na golfovom ihrisku

James Hutchinson, Environmental Officer na St Andrews Links Trust, nám ponúka jeho rady týkajúce sa použitia recyklovaných materiálov a ich následného využitia na golfovom ihrisku.

 

Začnime s pojmom "recyklovaný". Zjednodušene povedané, ide o niečo, čo už bolo použité predtým a pretransformované do niečoho iného.  Napríklad môže byť recyklovaná vaša kosačka – niektoré jej časti mohli byť súčasťou starého auta alebo iného zariadenia, takisto ako môže byť recyklovaných mnoho počítačových komponentov či spotrebičov pre domácnosť. Tieto pevné kovové materiály sa však nášho odvetvia až tak veľmi netýkajú, takže poďme sa sústrediť na biologické materiály ako sú napr. zvyšky trávy po kosení či iné organické materiály.  

Prečo kompostovať?

Všetky golfové ihriská a naturálne športoviská kosia trávniky a často čelia problému čo robiť  s pokosenou trávu.  Niekde je jej zber organizovaný miestnymi úradmi či organizáciami, ktoré ich hromadne kompostujú, ale s tým sú obvykle spojené určité náklady.  Prečo teda tento materiál nevyužiť vo svoj prospech? K vytvoreniu kvalitného kompostu potrebujete nasledovné: zelený materiál, hnedý materiál (šupky zo zemiakov alebo konáriky), zvyšky papiera alebo kartónov a pol hodinu času cca raz za dva týždne a traktor alebo bager (v závislosti na objeme materiálu, ktorý budete mať k dispozícii). 

 

V minulosti väčšina greenkeeperov vyprázdňovala zberné nádoby kosačiek veľmi jednoducho – na miesta, ktoré neboli veľmi na očiach, alebo „za plot“, kde to už nebol ich problém. Robili sme to skoro všetci a mám podozrenie, že niektorí to robia stále s alibistickým odôvodnením že sa to tak robilo vždy... a musím povedať, že túto frázu skutočne nemám rád.

V určitých podmienkach a za určitých okolností je takéto správanie absolútne neprijateľné a dokonca môže byť aj protizákonné, najmä ak ide o lokality v blízkosti vodných tokov. Existujú krajiny, ako napr. Nemecko, ktoré vyvážanie a umiestňovanie pokosenej trávy do naturálnych oblastí úplne zakázali. Pýtate sa prečo?

 

Neskôr si to vysvetlíme aj odbornejšie, ale každopádne ak pokosenú trávnu necháte na hromade, výsledkom pôsobenia rozkladajúcich sa materiálov (vrátane solí a organických kyselín) bude totálne zničenie akejkoľvek vegetácie pod hromadou – a to úplné, vrátane koreňov. To samozrejme nie je dobrý greenkeeperský postup. Navyše, v prípade, ak sa následne vzniknutá tekutina z rozkladajúcich sa materiálov dostane do pôdneho podložia, nevytvorí to vhodné prostredie pre ďalší rast žiadúcich rastlín – objavia sa tam menej vhodné trávne druhy ako lipnica ročná alebo medúnok vlnatý.

 

Takisto musíte vziať do úvahy skutočnosť, že pokosená tráva môže byť plná hnojív, fungicídov alebo herbicídov, ktoré môžu kontaminovať vodu v potoku či jazere, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti.  Skrátka, je naozaj treba zodpovedne premýšľať o tom, kam uložiť zelený odpad.

 

Vedecký pohľad na vec

Čo je to vlastne kompost? Jednoducho povedané, je to rozkladajúca sa organická hmota, ktorá bude následne použitá ako doplnok pôdy/piesku alebo ako organické hnojivo. Avšak, kompost (alebo kompostovanie) nie je to, o čom chcem dnes hovoriť. Dnešnou témou je humus. 

 

Humus je najžiadanejším konečným produktom kompostovania, predstavuje finálnu fázu rozkladu organických látok. Práve v tejto fáze je vhodné vrátiť materiál späť na golfové ihrisko alebo iné naturálne športovisko. Veľmi zaujímavý je fakt, že humus dokáže zostať stabilný stovky rokov, pokiaľ sa nachádza vo vhodnom prostredí ako napr. pod zemou. Nestabilným sa stáva iba vtedy, ak začneme pridávať ďalšie organické látky, alebo ho vykopeme von. Preto je veľmi dôležité dohliadnuť na to, aby sme na plochy s jemnými trávnymi druhmi aplikovali humus kvalitný.

Všetky tieto zaujímavé skutočnosti som zistil počas môjho výskumu v rámci dizertácie, vrátane faktu že 80-90% hmotnosti humusu dokáže tvoriť vlhkosť. Navyše humus uvoľňuje mierne organické kyseliny, ktoré rozpúšťajú minerálne látky, vrátane zinku a dôležitého výživového prvku železa.

 

Ako  k tomu všetkému dochádza? Ide o proces, ktorý sa nazýva chelácia. Jeho opis by vydal na samostatný článok, ale pokúsim sa to zjednodušene vysvetliť. Cheláciu si môžeme predstaviť ako väzbu alebo premostenie medzi predtým uzamknutými minerálmi  a rastlinou, ktorého výsledkom je ich lepšie využitie rastlinami. Čiže humus ovplyvňuje zdravie trávnika tým, že upravuje jeho schopnosť prijímať živiny. 

 

Ako som už spomenul, pre nás je dôležitá posledná fáza kompostovania, ktorej výsledkom je humus.  Ide o štvorstupňový proces (aj jeho popis by vydal na samostatný článok): mezofylický, tepelne rezistentný, stabilizačný a zrejúci. O tom som napísal celú dizertáciu a vyžadovalo to mesiace výskumu, takže sa budem snažiť zjednodušiť to nasledovne: počiatočné štádium trvá len pár dní, kedy mezofilné mikróby začnú generovať teplo. Toto teplo spúšťa ďalšiu termofilickú fázu, ktorá trvá od jedného až do šiestich týždňov a umožňuje množenie ďalších mikróbov a generovaniu ďalšieho tepla.

 

Pokusy

Je nevyhnutné, aby sa dosiahla teplota minimálne 58 °C a to najmenej po dobu jedného dňa, aby mohol začať rozklad rozložiteľných látok. V tomto okamihu musí byť k dispozícii dostatok kyslíka (docielime to napr. otáčaním kompostovej hmoty). Nasledovný pokles teplôt umožní rozšírenie spór húb  a enzymatický rozklad na humus.  V tejto záverečnej fáze začnú hmotu kolonizovať drobné živočíchy a mikroorganizmy, dochádza k homogenizácii a stabilizácii a hmota je pripravená na aplikáciu na trávnaté plochy. Je však potrebné si uvedomiť, že humus nemôže byť v momente aplikácie príliš živým materiálom, mohlo by to priniesť mnoho potenciálnych problémov ako výskyt patogénov či zničenie koreňov.

 

Pri mojich pokusoch s kompostom a recyklovaným pieskom uskutočnených s kostravou červenou a mätonohom trvácim v kontrolovaných podmienkach a pri sledovaní mnohých parametrov ako hmotnosť koreňov, hmotnosť rastlín, farba, NDVI index – tempo rastu rastliny, vitalita, zdravotný stav, produkcia biomasy atď..) sa ukázalo, že výsledky boli oveľa lepšie ako u rastlín, ktoré rástli bez použitia kompostu.

 

Pre väčšinu turf manažérov to nie je prekvapenie, ale viete prečo je to tak ?  Je to preto, lebo kompost má všetky atribúty nevyhnutné pre zdravú vegetáciu. Správa je jasná, pridajte trochu kompostu do svojho piesku a sami uvidíte čo sa bude diať.

 Nehovorím, že by ste mali postaviť green alebo fervej na báze kompostu. Tvrdím, že piesok s malým množstvom pridaného kompostu prinesie oveľa lepšie výsledky, než piesku bez kompostu. Čo sa týka optimálneho množstva pridaného kompostu, samozrejme je treba vyhodnotiť podmienky danej lokality a špecifiká existujúcej koreňovej zóny. Predtým ako sa rozhodnete  aplikovať obohatený piesok, budete si musieť vykonať svoje vlastné testy a vyhodnotiť ich. Takisto sa uistite, že humus, ktorý plánujete použiť, je stabilný. 

 

A ako si kompost resp. humus vyrobíte?

Jednoducho. Najdôležitejšie je načasovanie. Keď sa rozhodnete kde budete pripravovať svoj kompost (pozor, nie v blízkosti vodnej plochy alebo plochy s jemnými trávnymi druhmi), začnite tým, že nakopíte pokosenú trávu na hromadu spolu s hnedým odpadom (šupky, konáriky a pod.) a papierom či kartónmi. Dôvodom, prečo sa do zmesi  pridáva aj papier a kartóny  je fakt, že keď dochádza k ich rozkladu, vzniká množstvo vzduchových medzier a tým pádom dostatok kyslíka. Bez neho by hromada negenerovala dostatok tepla na iniciáciu procesov rozkladu. Dôvodom, prečo je dobré pridať aj hnedý odpad je fakt, že tráva sama o sebe nemá tendenciu sa rozkladať ľahko a rýchlo, ak tam nepridáme spomínaný hnedý odpad, hmota bude tuhá a hustá. 

 

Ak vaše miesto na kompostovanie nemá betónový základ, môžete zvoliť aj pieskovú bázu - v závislosti na tom, aký objem kompostu by ste chceli produkovať. Piesok dokáže zachytiť množstvo odpadovej tekutiny, zabráni tak jej prieniku do pôdy a pri manipulácii s materiálom sa dostane späť do masy. 

 

Kompost môže nepríjemne zapáchať a to najmä počas teplých mesiacov, takže by bolo vhodné ho umiestniť do dostatočnej vzdialenosti od klubhousu alebo iných súkromných obydlí aby  ste sa vyhli sťažnostiam obyvateľov.

Ideálne by bolo, ak by ste mali aspoň tri kompostové miesta v rôznych fázach rozkladu. Viem, že to nie je jednoduché a mnohí máte obmedzené priestorové možnosti, ale ako som už povedal, kompost je štvorstupňový proces, takže pridávanie ďalších a ďalších látok do hornej časti hromady  nie je dobrý spôsob ako efektívne recyklovať. Je nevyhnutné, aby hmota mala dostatok kyslíka a preto ju treba z času na čas obracať. Nehovorím, že je to treba robiť každý týždeň, jedenkrát mesačne bude postačovať.

 

Ak máte dostatok priestoru, potom môžete skúsiť metódu Windrow. Táto metóda je vhodná pre väčšie ihriská a pre tých, ktorí potrebujú rýchly cyklus recyklácie.  Čo sa týka dĺžky riadkov, nie je špecifikovaná, ale pokiaľ ide o šírku, tá by mala byť min. dva metre pre generovanie maximálneho množstva tepla. Ak by riadky boli užšie, dochádzalo by k tepelným stratám a to by malo za následok pomalší cyklus. 

 

Ako sa dá kompost použiť?

Je toho skutočne mnoho, čo môžete s domácim kompostom urobiť. Použiť ho v záhrade pri clubhouse, poskytnúť ho členom klubu alebo verejnosti ako pôdny kondicionér, zmiešať ho s pôdnym kondicionérom a aplikovať v oblastiach so zvýšeným stresom trávnika, použiť ho na výstavbu zimných odpalísk atď...

 

Vo Fairhaven Golf Club, Lytham použili kompost a recyklovaný piesok  na výstavbu zimných odpalísk a musím povedať, že to bol úspech. Dokonca taký veľký, že následne rovnakou technológiou postavili ďalších sedem. Ich pomer bol tri časti recyklovaného piesku a jeden diel kompostu. Myslím si však, že kľúčom k úspechu bol skutočne recyklovaný piesok – a to viac než akékoľvek iné médium ako pôda či íl. Piesok síce nie je ideálnou substanciou pokiaľ ide o udržanie vlhkosti či živín, ale po pridaní kompostu sa stal ideálnym materiálom na vytvorenie kvalitného hracieho povrchu bez výskytu chorôb.

 

Musíme si uvedomiť, že piesok je obmedzený zdroj a jedného dňa sa skutočne stane pre väčšinu golfových ihrísk nedostupným. V minulosti tomuto faktu nebola venovaná dostatočná pozornosť, ale mám pocit, že sa to rýchlo stáva realitou.

Ďalšími oblasťami, kde má zmes piesku, pôdy a kompostu široké uplatnenie sú miesta okolo bunkrov alebo silne zaťažené okraje odpalísk. Opäť by som rád zdôraznil, že zmes piesku, pôdy a kompostu nie je obzvlášť vhodná na použitie na greeny či ferveje, pretože povrch sa nemusí zdať dostatočne pevný pod nohami. Na zimné odpaliská je však vhodný.

 

Ak máte chuť mať na svojom golfovom ihrisku či športovisku niečo netradičné, prečo nezačleniť do priestoru malé ekologické zóny s lúčnymi kvetmi založené s pomocou novo vytvoreného humusu? Toto by tiež bola téma na ďalší článok... použil som to len na ilustráciu faktu, že možnosti použitia recyklovaného organického materiálu sú nekonečné. Kto by povedal, že z odpadu, ktorý často vyhadzujeme sa dá vyrobiť taký hodnotný materiál, ktorý dokáže priniesť mnoho úžitku zatrávneným plochám? 

 

Článok bol publikovaný na www.pitchcare.com, autorom je James Hutchinson.