Golf Online

Regenerácia je neodmysliteľnou súčasťou ročného plánu údržby pre všetky greeny. V záujme udržania dobrej hracej kvality greenov je počas celej hracej sezóny dôležité:

• Udržiavať obsah organickej hmoty v prijateľných pomeroch.
• Podporovať a maximalizovať hĺbku koreňového systému.
• Ubezpečiť sa, že je koreňová zóna dobre prevzdušnená.
• Postarať sa o dostatočné odvodnenie vody z povrchu pôdy a z pôdneho profilu.
• Podporovať a zabezpečiť dostatočnú hustotu tenkolistých trávnych druhov.

Organická hmota je jedným z rozhodujúcich, ale pritom bežných nedostatkov pôdneho profilu, hoci aj iné problémy „ukrývajúce“ sa pod povrchom pôdy si vyžadujú patričnú pozornosť. Typ a charakter regeneračných zásahov by mali zodpovedať konkrétnemu problému greenov. V prípade, ak vaše regeneračné zásahy neuspejú, možno očakávať nasledovné problémy:

• mäkšie a pomalšie hracie plochy
• zvýšenie povrchovej retencie vody po daždi
• zvýšený výskyt chorôb a škodcov
• zvýšený výskyt nežiaducich burín a tráv

Kombinácia všetkých vyššie uvedených problémov môže viesť k menej častému hraniu na greenoch, zvýšeným nákladom na údržbu a nešťastným hráčom. Väčšina klubov regeneruje aspoň raz, ak nie dvakrát do roka, pričom sa snaží znížiť množstvo organickej hmoty  a redukovať súvisiace problémy pôdneho profilu, ako sú:

Mat vrstva: vrstva čerstvo nahromadenej vegetatívnej hmoty, tvorená zvyčajne odumretými listami trávnika, na povrchu pôdy vytvára vrstvu 0 – 5 mm. Ak je táto vrstva prítomná vo väčšom množstve, prispieva k výskytu chorôb a rozmočenému povrchu po daždi.

Plsť: vrstva odumretého a rozkladajúceho sa rastlinného materiálu, skladajúca sa z listov, stolonov a rhizomov, ktorá môžu byť hrubá  až niekoľko centimetrov. Pri nadmernej vrstve plsti budú greeny mäkké, vlhké, pomalé a viac citlivé na napadnutie chorobami.

Mat vrstvu predstavuje malé množstvo organickej hmoty nachádzajúcej sa tesne pod povrchom pôdy, prípadne zmiešanej s top dressingom. Plsť je nahromadená vrstva mŕtveho či rozkladajúceho sa rastlinného materiálu ako korene, stonky, listy. Rozvoj mat vrstvy je nevyhnutný, nakoľko listy tráv pri kosení padajú na povrch a začína ich rozklad. Pravidelná vertikutácia a top dressing sú bežnými zásahmi, ktorými sa mat vrstva udržiava pod kontrolou. Regulácia plsti sa zabezpečuje hlbšou skarifikáciou a aerifikáciou, po ktorých nasleduje top dressing. Menšie množstvo mat vrstvy a plsti v rozpätí osem až desať mm je ideálne, nakoľko trávniku zabezpečí odolnosť voči záťaži a poškodeniam.

Zhutnené pôdy: na zhutnenie sú obzvlášť náchylné pôdy s dominantným obsahom ílu a naplavenín. Zhutnenie pôdy obmedzuje pohyb vzduchu v pôde, pohyb vody v pôdnom profile a  rozvoj koreňov. V dôsledku toho sú greeny náchylnejšie k stresu a zvyčajne v nich dominujú plytko koreniace trávy ako lipnica ročná.

Vrstvené pôdy: môžu obsahovať dve alebo viac odlišne hrubých vrstiev (5 – 30 mm) rôznych typov top dressingového materiálu, ktoré sa vzájomne nespojili. Toto sa často vyskytuje na starších greenoch, na ktorých bol vykonaný top dressing rôznymi materiálmi v priebehu rokov.

V rámci pôdneho profilu môže váš green obsahovať jednu, alebo i kombináciu týchto vrstiev. Častejším problémom býva veľké množstvo plsti. Častokrát použitie vami zaužívaných regeneračných zásahov, či tradičnej techniky a strojov, ktoré máte k dispozícii, nemusí byť práve pre váš green vhodné. Môžete tak naďalej očakávať problémy, ktoré do určitej miery budú vplývať na kvalitu hracieho povrchu.

Na trh sa však už dostali nové moderné stroje vhodné na vykonávanie regeneračných operácií, z ktorých si greenkeeperi môžu vyberať. Otázka je, ktorý stroj pomôže vyriešiť práve vaše požiadavky na regeneráciu čo najefektívnejšie.

Stroje na regeneráciu

Skarifikátory/vertikutátory: ručne ovládané, alebo namontované na menšie hnacie jednotky, určené na odstránenie organického odpadu z mat vrstvy, ktorá sa vytvára na povrchu.

Hĺbkové skarifikátory: namontované na väčšie hnacie jednotky, ktoré odstraňujú vrstvu plsti, pracujú do hĺbky 25 – 30 mm.

Duté/plné hroty: ručne ovládané alebo namontované na traktor, slúžia na odstránenie plsti či vytvorenie otvorov v plsti, pracujú do hĺbky  6 – 65 mm.

Stroje na vykonávanie aerifikácie

Vertikálne aerifikátory: ručne ovládané, alebo na traktor montované jednotky, navrhnuté tak, aby vytvárali do pôdy otvory a v prípade potreby dokážu pôdu i vo väčšej hĺbke akoby „pozdvihnúť“, čím vytvoria nové kanály pre vzduch, vodu a korene. Môžu byť tiež použité ako duté hroty s pracovným záberom do hĺbky 100 mm i viac.

HydroJect: ručne ovládané jednotky navrhnuté tak, aby vytvárali do pôdneho profilu otvory tlakom vody, čím sa zabezpečí vytvorenie nových kanálov v pôdnom profile.

Injektory vzduchu: samochodné, alebo traktorom nesené jednotky. Sú navrhnuté tak, že otvory v pôdnom profile vytvárajú vstrekovaním vzduchu pod vysokým tlakom.

Každý typ stroja je určený na riešenie konkrétneho problému v rámci pôdneho profilu. Prvý a najdôležitejší krok pri rozhodovaní o tom, aký regeneračný zásah vykonáte, je zistiť obmedzujúce faktory v pôdnom profile greenu. Tu sú niektoré príklady nedostatkov pôdneho profilu pozorované na greenoch a regeneračné požiadavky nevyhnutné na ich elimináciu, prípadne odstránenie.

DIAGRAM 1

Mat vrstva, prebytok plsti a slabo oddrenážovaná pôda

Problémy:

• Zvýšený výskyt chorôb.
• Zadržiavanie vody na povrchu pôdy.

Regenerácia:

• Skarifikácia do hĺbky 3 mm, 1 – 2 mm široké nože, 10 – 12 mm od seba.
• Duté hroty 14 – 16 mm, na vzdialenosť 50 x 50 mm do hĺbky 30 – 35 mm.
• Top dressing, zapracovať do otvorov na umožnenie lepšieho vysychania.

DIAGRAM 2

Mat vrstva, dobrá koreňová zóna s vrstvou jemného piesku

Problémy:

• Zvýšený výskyt chorôb. Vrstva jemného piesku spôsobuje porušenie koreňov a podporuje plytké zakoreňovanie rastlín.
• Plytké zakorenenie rastlín zapríčiňuje náchylnosť na poškodenie suchom.

Regenerácia:

• Skarifikácia do hĺbky 5 mm, 1 – 2 mm široké nože, 10 – 12 mm od seba.
• Plné hroty 16 mm, vo vzdialenosti 50 x 50 mm, do hĺbky 65 – 70 mm. Alebo kombinácia plytšej aerifikácie s dutými hrotmi s aerifikáciou s plnými hrotmi do hĺbky najmenej na úroveň vrstvy jemného piesku.
• Top dressing, zapracovať do otvorov na umožnenie lepšieho vysychania.

DIAGRAM 3

Mat vrstva, dobrá koreňová zóna

Problémy:

• Zvýšený výskyt chorôb z mat vrstvy.

Regenerácia:

• Skarifikácia do hĺbky 3 mm, 1 – 2 mm široké nože, 10 – 12 mm od seba.
• Top dressing, zapracovať do otvorov  na umožnenie lepšieho vysychania.

DIAGRAM 4

Mat vrstva, zhutnená ílovitá pôda

Problémy:

• Zvýšený výskyt chorôb z mat vrstvy.
• Zlý pohyb vody cez pôdny profil spôsobuje zlé odvodnenie v zime a v lete suché miesta v trávniku.
• Zhutnená pôda zapríčiňuje plytké zakorenenie , väčšiu náchylnosť k stresom a akumuláciu plsti.

Regenerácia:

• Skarifikácia do hĺbky 3 mm, 1 – 2 mm široké nože , 10 – 12 mm od seba.
• Plné hroty 16 mm, vo vzdialenosti 50 x 50 mm, do hĺbky 40 – 50 mm.
• Top dressing, zapracovať do otvorov na umožnenie lepšieho vysychania.
• Verti-drain, hroty 16 mm, do hĺbky 150 mm.

DIAGRAM 5

Prebytok plsti, dobrá pôda, drenážna vrstva štrku

Problémy:

• Zvýšený výskyt chorôb.
• Zvýšená povrchová retencia vody.

Regenerácia:

• Plné hroty 10 – 12 mm, na najmenšiu vzdialenosť.
• Top dressing, zapracovať do otvorov  na umožnenie lepšieho vysychania.

Každý typ pôdneho profilu môže mať svoje aktuálne či potenciálne nedostatky, ktoré predstavujú či už krátkodobé, ako aj dlhodobé problémy s údržbou. Ktorýkoľvek problém si vyžaduje riešenie s použitím vhodného stroja, takže správny výber strojov či správna  pracovná hĺbka sú kľúčové.

Materiál na top dressing

Po vykonaní aerifikácie dutými či plnými hrotmi je prioritou zapracovanie materiálu na top dressing do vytvorených otvorov. S použitím zaťahovacej siete alebo kefy možno zapracovať pomerne veľké množstvo materiálu. Použitím len zaťahovacej siete možno dosiahnuť uhladený povrch, nie však rovný. Pri top dressingu je dôležité:

• Veľké otvory vznikajú pri použití hrotov s hrúbkou 12 – 16 mm, menšie otvory budú limitujúce pre zapracovanie dostatočného množstva materiálu do otvorov.
• Regeneračné zásahy treba vykonávať, keď je pôda suchá.
• Používajte iba suchý top dressingový materiál a v ideálnom prípade materiál najprv naneste na povrch pôdy a nechajte ešte niekoľko hodín preschnúť, nakoľko dobre vysušený piesok sa bude do otvorov dobre zapracovávať.
• Nenechávajte otvory po vykonaní aerifikácie otvorené dlhšie ako jeden deň, nakoľko môže cez otvory začať rásť tráva, čo sťaží prienik materiálu do otvorov.
• Používajte odporúčané množstvo piesočnatého top dressingového materiálu – zvyčajne dva až tri m³ na green.

Pri aplikácii veľkého množstva top dressingového materiálu buďte opatrní najmä v jesennom období a rozhodne neutláčajte povrch. Lepšie je rozdeliť v tomto prípade aplikáciu na dvakrát, a tak dodržať medzi ošetreniami odstup niekoľkých dní. Tiež je dôležité uvedomiť si, že v období plného rastu, tráva prerastá cez materiál top dressingu pomerne rýchlo. Ponechaný top dressingový materiál na povrchu po dlhšie obdobie zvyšuje riziko napadnutia trávnika chorobami.

Aerifikácia verti-drainom, injektážou vzduchom či vodou

Hlavným cieľom dosevu je dosiahnuť maximálny kontakt osiva s pôdou, bez jeho prílišného  utlačenia. Ak používate monokultúry  psinčeka alebo kostravy, metodika na dosiahnutie tohto cieľa je rozdielna. Osivo kostravy je oveľa väčšie a malo by sa preto zapraviť o trochu hlbšie, približne do hĺbky 6 – 8 mm. Je lepšie radšej otvory, do ktorých sa bude siať, urobiť bezprostredne pred sejbou. Pri výseve psinčekom nesmie byť osivo zapracované príliš hlboko. V oboch prípadoch je potrebné osivo a top dressingový materiál zapracovať spoločne na povrch pomocou kefy alebo zaťahovacej siete. Pri výseve zmesi jemných kostráv a psinčekov bude opäť prioritou zapravenie osiva do plytkých otvorov a následne celý proces dosevu treba zakončiť top dressingom.

Na záver treba zdôrazniť, že je dôležité zhodnotiť svoje greeny a ich špecifické problémy, zvoliť riešenie, ktoré vyhovuje práve vašim podmienkam, využívať vhodné stroje i materiály a regeneráciu realizovať v správnom čase, pri suchých podmienkach a za aktívneho rastu trávnika.

článok prevzatý z časopisu Pitchcare, Apríl, Máj 2010