Golf Online

Michal Voigts je človek, ktorého neprehliadnete. Course manažéra Kunětickej Hory pozná snáď každý z brandže. Miluje golf a nové výzvy. Bol pritom, keď vznikal unikátny projekt golfového ihriska na popolovisku tepelnej elektrárne. Michal je človek, ktorému sa plnia sny. Sám síce v tejto súvislosti pokorne hovorí o šťastí, ale myslím si, že mu svojimi schopnosťami a pozitívnym postojom k životu, často pomohol.

Michale, mohli by ste našim čitateľom na začiatok povedať pár slov o sebe? Dočítala som sa že ste začínali v  Hodkovičkách, potom ste boli nejaký čas v Mariánských Lázních...

Po skončení Zahradníckej fakulty v Lednici som nastúpil v Hodkovičkách do záhradníctva, ktoré sa v tej dobe, povedzme z nariadenia Magistrátu, začalo meniť na Driving Range a postupne potom aj na ihrisko. To bolo v roku 1997-98. V tej dobe som začal jazdiť aj do Mariánských Lázní a pracoval som tam – dobrovoľne – u Jirku Dvořáka st. Býval som v šatni v klubovni. Mojou ďalšou skúsenosťou boli od roku 1999 Cihelny a od roku 2006 som na Kunětickej Hore.

Čo Vás viedlo k tomu, aby ste vymenili zavedený úspešný areál Cihelny za novovznikajúci projekt? Osoba dizajnéra? Snaha byť pritom od úplného začiatku ? Výzva?

Áno, všetko čo ste vymenovali. Byť pritom ako vzniká ihrisko pozoruhodného dizajnéra bolo bezpochyby výzvou. Veď predtým nikto nič podobné nerobil. Ale boli tam aj osobné dôvody, začal som riešiť zázemie a rodinu, stretol som svoju budúcu manželku a potreboval som zakotviť. Nepopieram, že prišlo aj také vnútorné pracovné vyhorenie, začal som strácať perspektívu. Cítil som, že ak teraz neurobím nejakú zmenu, tak ju neurobím už nikdy. Na jeseň som oznámil, že končím a ďalšiu sezónu som začal už na Kunětickej Hore. Pracovali sme tam so ženou dva roky „od nevidím do nevidím“ a po otvorení ďalšie dva. Nebyť jej podpory, tak by som do toho asi nešiel.

Golf Kunětická Hora je unikátne ihrisko postavené na popolčeku tepelnej elektrárne Opatovice. Môžete ho pár slovami charakterizovať?

Je to rovinaté ihrisko s majstrovskými parametrami, s množstvom signifikantných Marshových kvetinkových bunkerov. Je dlhé, s veľkými greenmi, postavené v štýle inland links. Architektúra je zaujímavá kontrastom ťažkého rafu s pokosenou plochou, minilesíky navodzujú dojem začlenenia do prírody a tvoria pohľadové línie.

Významným prvkom sú jazerá a nesmiem zabudnúť ani na vetry, ktoré sú na „Kuňke“ všadeprítomné.Architektúra aj šejping však s nimi samozrejme počítali, takže napr. väčšina dlhých jamiek sa hrá po vetre.

Zastavme sa pri pôvodnom materiáli – popolčeku z tepelnej elektrárne. Dajú sa pár slovami špecifikovať jeho vlastnosti? V čom boli a stále sú prípadné riziká?

Popolček je naozaj špecifický, je to ťažko opísateľná amorfná hmota vypálených minerálov z uhlia, s ktorou sa dá pracovať iba vo vlhkom stave. Je to taký jemný ľahučký piesoček šedivej farby. Pre mnoho ľudí nevhodný materiál, ale ja som v ňom videl dobrý základ pre rast trávy pri kompletnej výžive. Dobré bolo, že je pomerne nezhutniteľný. Naštartovaniu biologickej aktivity predchádzalo mnoho experimentov už počas prevádzky......

Architektom bol Graham Marsh, významný golfový architekt súčasnosti. Aj pre neho to zrejme znamenalo prvú skúsenosť s týmto materiálom. Museli sa v priebehu stavby robiť nejaké zásadné zmeny v projekte, kedy ste museli reagovať na skutočnú a reálnu situáciu a z toho vyplývajúce komplikácie?

Ani by som nepovedal. Až na drobné výnimky bol projekt úplne dodržaný. Architekt dostal k dispozícii 120ha plochy popoloviska s jazerom a mohol pracovať bez kompromisov. Zatrávnenie už riešil agronóm, nie architekt. Kompromisy sa nerobili na zásadných veciach a vlastne môžem povedať, že sa nerobili takmer vôbec.

Koľko trvala samotná stavba, myslím tým od začiatku zemných prác po výsev?

Od začiatku stavby po výsev bol jeden rok. Treba však povedať, že tomu predchádzalo pár rokov príprav a ešte pred otvorením sa plochy rok zapestovávali. Na jednu stranu sa s popolčekom ľahšie pracovalo pri tvarovaní, na druhú stranu bola nevýhodou prašnosť

Dočítala som sa, že ste museli spraviť zásadné rozhodnutie ohľadne výsevu. Skutočne ste vysievali priamo do pôvodného materiálu? Použili ste nejaké špecifické trávne druhy?

Áno, natvarovaný popolček v podstate nešiel osiať len trávou, pretože by v ňom „zhorela“. Takže sme pristúpili k výsevu krycej plodiny – prosa s prídavkom mätonohu. Tieto dve kultúry veľmi rýchlo klíčia, pri vhodných podmienkach aj za 3-5 dní. Tento porast nám vytvoril mikroklímu pre klíčenie ostatných druhov tráv ako kostrava a pod. Prinieslo to prirodzene so sebou aj pár problémov s vysekaním krycej plodiny – použili sme sterilný triploid prosa, ktorý tvorí neklíčivé semená. Samozrejme v tej rýchlosti to zaplodilo a premnožili sa myši. To sa však časom upravilo a v nasledujúcom roku sa už všetko dostalo do normálu. Inak sme použili štandardne používané druhy tráv.

Ako riešite výživu a hnojenie? Môžete to porovnať s praktikami, ktoré ste používali na predchádzajúcich ihriskách postavených na bežnejších materiáloch?

Začnem od konca. Je to samozrejme zložitejšie a praktiky sú odlišné. Na druhú stranu to dáva priestor k dlhodobej koncepcii. Zo začiatku to bolo o tom, dostať živiny ku koreňom akýmkoľvek spôsobom. Dnes volíme cestu naštartovania biologickej aktivity v popolčeku, tým pádom zlepšovania jeho štruktúry a prirodzených procesov. Začíname pracovať so symbiozóu, baktériami, enzýmami atď. Sú tam samozrejme aj ďalšie špecifiká súvisiace s pH, sorpčným komplexom a pod... Ale to by bolo na dlhšiu rozpravu.

Ako Vám ihrisko prezimovalo? Riešili ste nejaké zásadné problémy (zamokrenie, plesne a pod.)? Boli treba nejaké špeciálne operácie pre otvorením sezóny?

Ihrisko prezimovalo dobre, aj keď som mal tento rok trochu obavy. Nástup zimy bol taký razantný, že sme nestihli postriekať proti plesni. V januári sa na dva dni vyčasilo, bolo dokonca 12°C. Ihrisko nevyzeralo dobre, ale keď som ho skontroloval detailnejšie, zistil som, že neboli napadnuté krčky ani srdiečka. Postriekal som až v januári a na jar to vyzeralo, že je po tráve. Ľudia chodili a hovorili: „Tak ti to pokapalo, že?“ Ale ja som vedel svoje. Po jarnom daždi a prihnojení, po aerifikácii sa za 14 dní otváralo a tí istí ľudia neverili vlastným očiam. Počas prvého turnaja prestížnej CGAT (Czech Golf Amateur Tour) bola nameraná rýchlosť greenu nevídaných 12 stôp a museli sme spomaľovať. Samozrejme, popolček je extrémne stanovište a stresy na ňom sú väčšie než inde. Verím však, že systematický prístup k otázkam biologickej aktivity a organickej výživy je cesta k dlhodobému úspechu na tomto materiáli.

Ihrisko sa rozprestiera okolo veľkého jazera. Manažment jazier nie je jednoduchá vec. Darí sa Vám udržovať vodu v takej kvalite, ako by ste si predstavovali? Používate danú vodu aj na zavlažovanie?

Áno, vodu na zavlažovanie používame z jazier. Treba však povedať, že jazerá sú napúšťané odpadovou vodou z elektrárne Opatovice, kde sa používa na chladenie pecí,  pri haváriách či čistení kotlov. Takže vlastne fungujeme ako taká čistička priemyselnej vody. Kvalita vody v jazerách je porovnateľná s kvalitou vody v rieke, takže dobrá. Trochu nám kolíše hladina, ale to je jeden zo znakov ihriska a je to v záujme dobrej veci. Tak prečo s tým nepočítať....?

Čo ekologické aspekty? Musíte dodržiavať nejaké opatrenia vyplývajúce z výskytu vzácnych druhov rastlín či živočíchov?

Na túto otázku sa dá odpovedať dvomi spôsobmi. Jeden z nich je, že práve vďaka golfovému ihrisku došlo k likvidácii pomerne veľkej ekologickej záťaže krajiny. Bolo sanované úložisko popolčeka, ktorý elektráreň vyprodukovala za posledných 50 rokov. Na druhej strane je ihrisko koncipované a projektované tak, aby došlo k prirodzenému rozširovaniu pôvodného porastu, či už drevín alebo bylín na miesta, kde neprebieha intenzívna údržba a tým idú ruka v ruke aj refugia pre živočíchov. Je dokázané, že vďaka prevádzke ihriska dochádza k vytvoreniu podmienok pre opätovné rozšírenie pôvodnej fauny a flóry. A že je to skutočne tak, sa môžeme presvedčiť  sami na vlastné oči. V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že golf je všeobecne chápaný ako neekologický zásah do krajiny. Nie je to však naopak? Nie je náhodou golfové ihrisko s environmentálnym prístupom k jeho prevádzke práve prostriedkom k zachovaniu ekologickej stability a k fixácii prírody na danom mieste? Veď každé ihrisko má v popise „práce“ zdôraznenie rázu miestnej krajiny, kultúrneho dedičstva a o pôdnom fonde ani nehovoriac. A čo sa týka ekológov, môžem povedať, že sme pomerne skoro našli spoločnú reč. Oni musia vidieť golfové ihrisko ako prostriedok k rozšíreniu území, ktoré sú vo všetkých smeroch v súlade s prírodou. Trávy ako také sú organizmy, ktoré tvoria nepostrádateľný stupeň vo všetkých ekosystémoch a keď ide o ihrisko inland links a tvrdými rafmi, čo môže byť lepšie?

Nastala niekedy situácia, kedy ste si povedali: „Tak toto bude veľký problém, toto nám narobí starosti na dlhú dobu.“?

Tak samozrejme, starostí je vždy dosť. Riešia sa veci, o ktorých nikdy neviete ako dopadnú, ale je treba ich riešiť, nezavierať pred nimi oči. Teraz riešim dlhodobosť údržby fervejí, sú predsa len na popolčeku a klasické princípy pôdneho prostredia tu nefungujú. Uvidíme, snáď niečo vymyslím.

A naopak, kedy si uvedomíte, že to, čo robíte Vás skutočne teší? Máte na to vôbec príležitosť počas hektickej sezóny?

Je mi cťou, že na ihrisku, ktoré bolo naprojektované ako športový závodný areál, môžem každoročne hostiť akcie typu Majstrovstiev Európy, Medzinárodných majstrovstiev ČR na rany a jamky, turnaje prestížnej CGAT. To sú momenty, kedy som naozaj rád, že robím to, čo robím. Nie všetky ihriská totiž dokážu udržať svoj naprojektovaný ráz a často logicky musia skĺznuť ku komercii. Je asi lepšie, keď je ihrisko od počiatku naprojektované ako komerčné a potom aj komerčne úspešné je. Kuňka je naprojektovaná veľmi športovo. Som rád, že aj údržba ihriska prispieva k tomu, že oslovujeme športové publikum, ktoré si pravidelne chodí testovať svoju výkonnosť.

Koľko má Váš klub členov? Akým smerom orientujete marketing?

Náš klub patrí medzi menšie, ale hráme extraligu v mužoch a juniorské súťaže sú tiež na republikovej úrovni. Marketing sa snažíme koncipovať hlavne na športovú stránku veci a osloviť ten segment trhu, ktorý má chuť športovať. Orientácia na ženský golf je - trúfam si tvrdiť - našou doménou, hlavne v nadväznosti na ME žien v minulom roku. Nastolili sme trend spravodlivého šejpingu a vsádzame na inteligenciu hráčov. Cielene oslovujeme skupinu, ktorá vyhľadáva kvalitu a servis, uprednostňuje jedinečnosť pred masovosťou a „fabricizmom“.

Koľko ľudí má Váš pracovný team?

Náš tým má 8 greenkeerov, Marshala a Driving Range Mastera. Manažéri sú traja, turnajový a produktový, manažérka hotelu a reštaurácie a course manažér.

Michale, ste predsedom Českého zvazu greenkeeperov. V Čechách je predsa len profesia greenkeepera rozšírenejšia v porovnaní so Slovenskom. Chcela by som sa opýtať, ako by ste charakterizovali ten kus cesty, ktorým ste ako profesijný zväz prešli? Na čo ste najviac pyšný?

ČSG je veľmi dynamicky sa rozvíjajúci zväz. Táto otázka je veľmi široká a nie som si istým či sa na ňu dá v krátkosti odpovedať. Poviem to jednou vetou, ktorá vystihne celkový rozvoj, otázku vzdelávania, prestíže, registrácie profesie v zoznamu povolaní atď. Som veľmi hrdý na kvalitu a úroveň československých greenkeeperov, mnoho zo slovenských greenkeeperov je členom nášho zväzu. Práca tohto typu sa nerobí zo zištných dôvodov, naopak stojí to človeka mnoho času a energie, ale úplne ma to naplňuje, pretože vidím, že to má zmysel. Lepšie než vymenovávanie všetkých aktivít je jednoducho povedať: „Chlapci ďakujeme“ a súčasne vyseknúť poklonu „Bravo“.

A nakoniec, máte nejaký profesijný či hráčsky golfový sen?

Tak nad tým som nikdy veľmi neuvažoval. Snov má človek mnoho a musím pokorne povedať, že mne sa každý splnil. Snáď tomu tak bude aj naďalej. Je to možno aj tým, že moje sny sú malé, skromnejšie, ale zato je ich viac. Uvidíme ako sa tá mozaika poskladá. Hráčsky cieľ je jednoznačný – hrať tak, aby ma to bavilo.

Michale, veľmi pekne ďakujem za rozhovor, želám Vám všetko dobré.

NETRADIČNÉ OTÁZKY PRE Michala Voigtsa:

Ktorá je najlepšia rada, ktorú ste v živote dostali?

Najlepšia rada bola od môjho starého otca: Rob všetko tak, aby si mal čisté svedomie a keď sa ti to nepodarí, neboj sa to priznať. Máš na to právo. Len ten, kto nič nerobí, nič nepokazí. Ale ani nič nedokáže.

Na čo nadaný by ste chceli byť?

Na golf a legislatívu. To by mi uľahčilo život.

Obľúbená pesnička?

Nemám, mám rád kapely funk rock a jazz rock a počúvam celé platne ako diela.

Čo by ste urobili, keby ste vyhrali v lotérii?

Poslal by som mojich rodičov na cestu okolo sveta.

Čo vás dokáže v živote nahnevať?

Nedôslednosť a ľahostajnosť.

Aký je váš najkrajší golfový zážitok?

Návšteva St Andrews Old Course a priľahlých ihrísk vrátane public links v okolí.