Golf Online

Vráťme sa k príbehu Frinton Golf Club. Prečo v takej veľkej miere zaujal čitateľov? Preto, lebo milióny hráčov čakali na deň, kedy budú môcť vystaviť na ihrisku svoje nohy na obdiv? Alebo preto, že v mnohých ľuďoch takéto nelogické pravidlá v mene tradičných hodnôt vzbudzujú rozpaky prípadne až pobavenie?

Od tej doby sa vnímanie nezmenilo.  V roku 2009 komik Mark Steel v novinách The Independent, spochybnil logiku jedného golfového klubu, ktorý má pravidlo, že "čiapky nesmú  byť nosené v akejkoľvek nekorektnej polohe“,  tj. musia  byť nasadené na hlavu tak, ako sa má. Znamená to, že pokiaľ by sa od tohto pravidla upustilo, je reálne nebezpečenstvo, že v klube začnú hrať príslušníci násilných gangov?

Na svetovo najčítanejšom spravodajskom portáli Mail Online je takmer každý mesiac uverejnený príbeh, ktorý spochybňuje pravidlá dress-code. V marci 2012 uviedol, že „väčšinu amatérskych hráčov by vykázali z lokálneho ihriska ak by  tam dorazili v tričku a športových kapsáčových  šortkách“. Článok bol uverejnený spolu s fotkami Davida Beckhama, hrajúceho golf  na ihrisku v Los Angeles, samozrejme  v tričku a šortkách (nájdete TU)

To, čo sa dá považovať na týchto príbehoch za devastačné, je to, že sú oveľa viac čítané ako správy o vynikajúcej práci a úspechoch golfových klubov, napr. v oblasti životného prostredia, podpory miestnych komunít, juniorov atď.

Posilňujú tak negatívny  obraz o golfových kluboch, ktoré nezmyselne obmedzujú nových hráčov aj napriek tomu, že budúcnosť golfu je závislá práve na nich.

Colin Montgomerie nedávno vyhlásil, že golf má stále nádych elitárstva a všetky bariéry by bolo potrebné odstrániť.  Mike O'Connell, manažér Hoebridge Golf Club, dodal, že dress-code funguje ako prekážka pre vstup nových hráčov.

Niektoré pravidlá dress-code naozaj môžu vzbudzovať u bežného človeka úsmev a pobavenie... 

To môže znamenať katastrofu  hlavne v situácii, kedy mnoho golfových klubov prežíva a funguje na vyrovnanom rozpočte s nulovým ziskom a ďalšie dokonca hospodária so stratou.  Faktom, na ktorý nesmieme zabúdať, je ten, že aj napriek všetkej snahe a dobre odvedenej práci Golf Foundation a England Golf Partnership  v posledných rokoch, má takmer 3000 golfových klubov vo Veľkej Británii a Írsku o 228.000 menej členov, než tomu bolo pred 6 rokmi.

V Škandinávii (ktorá má len málo klubov, ktoré striktne vyžadujú dodržiavanie dress-code)  je oveľa vyššia miera golfovej participácie ako v UK  ( vo Švédsku a na Islande počet golfistov presahuje 5% celkovej populácie)  A mnoho golfových klubov vo Veľkej Británii, ktoré uvoľnili dress-code pravidlá, zaznamenali nárast počtu hráčov.

Napríklad tlačový hovorca Parklands Golf Club v Anglicku, povedal : "Nevyžadujeme prísny dress-code, hráči môžu nosiť ležérny typ oblečenia a to je jedným z hlavných dôvodov, prečo máme v bare a v reštaurácii vždy plno.“

Hovorca Golf Club Tenby dodáva: „Umožňujeme ležérne oblečenie na driving range, na ihrisko a aj do priestorov club housu. Preto je náš klub príjemným, priateľským a vždy rušným miestom.“

Manažér Lincoln Golf Club dodal : „Podnikáme v oblasti pohostinstva, preto musíme dať ľuďom to, čo chcú a očakávajú. Inak golfové kluby budú naďalej strácať členov a  pôjdu dolu vodou.“

Nemusí to však fungovať všade rovnako.  Napr. Stoneham Golf Club pred niekoľkými rokmi uvoľnil dress-code pravidlá týkajúce sa sák, kravát a krátkych nohavíc a podľa manažéra Richarda Penley – Martina to neprinieslo žiadny rozdiel.  Navyše sa môže stať, že to vyvolá nevôľu pôvodných členov klubu.

Jeden člen GCMA zhrnul pocity mnohých  ostatných nasledovne: „ Som stále viac naštvaný na ľudí, ktorí prichádzajú zvonku a diktujú pravidlá nám, pôvodným „interným“ členom o tom, čo máme a nemáme robiť. Ak im nevyhovuje ako sa s nimi zaobchádza v golfovom klube, ak majú výhrady voči pravidlám, nech idú inde – tam, kde nebudú nijako obmedzovaní. Vždy je to o slobodnej voľbe.“

Dajú sa však tieto názory, ktoré ignorujú súčasnú nepriaznivú ekonomickú situáciu, považovať za „bernú mincu“?

Podľa prieskumu, ktorý bol robený v minulom roku, 89% z 1181 členov britských golfových klubov vyjadrilo názor, že uvoľnenie pravidiel týkajúcich sa obliekania nebude mať buď žiadny vplyv (46%) alebo pozitívny vplyv (43%) na príjmy z reštaurácie a baru. Len 11% uviedlo, že by to mohlo mať negatívny vplyv.  A týchto 11% sú ľudia, ktorí určujú pravidlá dress-code !!

Jeden z respondentov zo skupiny 43% vysvetlil, prečo striktné pravidlá dress code, vynútené predstavenstvom klubu (ktorého prioritným cieľom by mala byť prosperita klubu), môžu mať naozaj negatívny vplyv na golfový klub.

„Nikdy som nepočul, že by sa môj klub snažil zistiť reálne informácie prostredníctvom prieskumu.... čiže všetky rozhodnutia sú vlastne na základe domnelých faktov a nie reálnych dát“, povedal .

„Nad povolením džínsov v club house by som ani neuvažoval. Ja osobne a takisto všetci ľudia s ktorými hrám nosia džínsy 99% času. Aj keď mám napríklad cestu okolo klubu, nikdy sa tam nezastavím na drink alebo na obed len preto, lebo na to nie som vhodne oblečený.  Rovnako keď dohrám hru, moja žena sa so mnou tiež nemôže ísť najesť, pretože nosí džínsy a nie je teda vhodne oblečená. Viem , že mnohí  ďalší hráči sú v rovnakej pozícii – a klub si neuvedomuje že prichádza o príjmy.“

„Ak by väčšia skupina osôb prestala navštevovať priestory klubu ako protest, že im vadia ľudia v rifliach, akceptoval by som dress-code pravidlá a chápal by som, že pre klub je dôležité z dôvodu udržania príjmov im vyhovieť. Pravdepodobnejšie však je, že členovia, ktorí vedú klub džínsy nenosia a jednoducho chcú  aplikovať tento štandard na všetkých ostatných. Myšlienkou zmeny sa nebudú ani zaoberať.“

V roku 2005 som si chcel dať drink a niečo na jedenie v jednom golfovom klube po fourballovom turnaji.  V bare bol jeden človek, ktorý požiadal barmana aby nás presunul do iného baru – a to len preto, že jeden človek z našej spoločnosti ( tým som bol ja) nemal kravatu. Uvedomujem si, že ten muž bol členom klubu a zaplatil za členstvo zrejme vysokú čiastku. Nemám teda problém akceptovať túto situáciu a chápem, že nám dávajú najavo, že sme nevítaní návštevníci. Každopádne neviem, či  toto je tá najšťastnejšia cesta. Situáciu to dosť skomplikovalo, museli sme volať taxi, aby nás odviezol do neďalekej reštaurácie. Tam  sme potom minuli na jedlo a drinky naozaj dosť peňazí. Ak by bola situácia vyriešená inak, tieto peniaze by zinkasoval golfový klub.

To, čo sa zmenilo, je ekonomická situácia. Čelíme  hospodárskemu poklesu.  Staré postoje sú neudržateľné.  O niekoľko rokov neskôr, členovia klubu diskutovali medzi sebou o koľko viac sú na členských poplatkoch ochotní zaplatiť, aby pokryli straty na príjmoch v dôsledku udržanie dress-code pravidiel.  Výsledkom bolo, že pravidlo „do tohto baru len s kravatou“ bolo zrušené. Keď som sa do klubu vrátil v roku 2011, našiel som v oboch baroch podstatne viac ľudí ( a aj zamestnancov ) - a to bol jesenný pracovný deň -  než  som tam videl v minulosti pred recesiou počas víkendu na vrchole letnej sezóny.

Ak má golfový klub obavy o svojej budúcnosti z pohľadu financií a má prísne pravidlá drees-code, je zrejme len otázkou času, kedy ich bude musieť upraviť. Mark Steel vo svojom článku napísal: „Golf by hralo ďaleko viac ľudí, ak by dojem z neho nebol zničený nafúkanými a povýšenými snobmi, ktorí trvajú na tom, aby sa v bare nosili saká a kravaty. A to len preto aby ochránili nejaké čudné „štandardy“.

Nemusíte s ním súhlasiť, nemusí sa Vám to páčiť, ale tlak na golfové kluby je v súčasnosti značný. Je čoraz ťažšie ignorovať skutočnosť, že tento názor zdieľa mnoho ľudí, ktorí by za priaznivejších okolností boli pripravení utrácať na golfovom ihrisku slušné peniaze. Je možné, že obmedzovanie akýchkoľvek investícií pomáha znižovať ceny členstiev pre existujúcich členov a zabraňuje zvyšovaniu green- fee pre návštevníkov. A to je jediný spôsob ako udržať hráčov pri hre v tejto ekonomicky náročnej dobe.

Čo povedať na záver? Tradícia je dôležitá, ale budúcnosť je dôležitejšia.

Článok bol uverejnený na www.golfclubmanagement.net autorom je Alistair Dunsmuir.