Golf Online

Nekomplikujte to

Čo možno urobiť na golfovom ihrisku, aby boli štandardy údržby zachované aj v čase, keď sú rozpočty znižované a financií nie je dostatok? Les Howkins, manažér golfového ihriska v Richmond Golf Club v Surrey, ponúka niekoľko rád, ako urobiť zmeny aj bez „rozbitia prasiatka“.

Je všeobecne prijatou pravdou, že golfové ihrisko je najväčším bohatstvom každého golfového klubu. Toto bude platiť len vtedy, keď budú zachované najlepšie štandardy údržby ihriska pri schválenom povolenom rozpočte. Hlavný greenkeeper Les Howkins si je vedomý, že je nevyhnutné udržať vysokú kvalitu trávnikov, ale tiež vie, že sa musí prvoradý význam klásť na efektívne náklady na ich údržbu.

„Som tu celkom šťastný, počet našich členov, ktorí prinášajú green fees neustále rastie, ale pamätám si, odkiaľ som sem prišiel - z golfových klubov, kde rozpočty boli malé a život bol tak trochu boj,“ povedal.

Les si uvedomuje skutočnú hodnotu peňazí, preto aj pri svojej práci využíva nízko nákladovú techniku, ktorá však v rozpočte dokáže spraviť skutočný rozdiel.

„Na vrchole zoznamu je udržiavať veci čisté a upratané. Napríklad vziať vedro s vodou a špongiu a umyť vlajky nestojí peniaze. Je to veľmi jednoduché. Iba za cenu jednej plechovky farby a trochy úsilia môžu tee markery vyzerať sviežo.“

Znie to jednoducho. Až tak jednoducho, že si niekedy kladiete otázku, prečo vidíte zanedbávané vlajky alebo schátraný nábytok na golfovom ihrisku. Les má na to teóriu.

„Verím, že veľa greenkeeperov premýšľa o svojich greenoch, fairways, tees. Pamätám si, keď som chodil do školy, všetko bolo len o kvalite trávnika. Ani raz nám nikto nepovedal, že je dôležité udržiavať ihrisko čisté a upravené. Udržiavanie namaľovaných značiek či odburinených cestičiek stále nie je súčasťou NVQ systému.

„Ľudia majú tendenciu zameriavať sa na veci, na ktoré míňajú veľa peňazí a vynakladajú všetko svoje úsilie na fungicídy, hnojivá, top dressing trávnikov, aerifikáciu, prerezávanie. Môžu mať síce najlepšie greeny na svete, ale keď nič iné nie je na dobrej úrovni, ľudia na ich ihrisko jednoducho hrať neprídu.

„Všetky veci, ktoré sú urobené dobre, nemusia nevyhnutne vynikať, ale rozhodne vynikajú v prípade, ak práve nie sú v poriadku.“

„Nemá zmysel kosiť fairways do kosoštvorcov, ktoré je časovo náročné, keď môžete získať rovnako dobrú kvalitu povrchu kosením do blokov za polovičný čas, čím sa uvoľní pracovná sila na iné práce, ako napr. čistenie okrajov cestičiek či bunkrov.

„Je to tiež dobré, ak môžete greeny pokosiť ručne (walk-behind kosačkou), ale ak by ste na to museli uvoľniť zamestnanca a máte možnosť kosiť samochodnou kosačkou, urobte to, pretože sa ušetrí veľa času a síl, ktoré môžu byť použité na iných prácach na ihrisku.“

Avšak, Les vie, čo treba robiť, ak sa uskutočnia zmeny v postupoch riadenia manažmentu ihriska. „Komunikácia je kľúčom. Ak sa chystáte vykonávať zmeny, napríklad v spôsobe či frekvencii kosenia alebo ste sa rozhodli, že bunkre budete hrabať tri krát do týždňa namiesto štyroch razov, je dôležité, aby ste o tom informovali členov a vysvetlili im svoj dôvod.“ A v ideálnom prípade to neznamená len prilepenie oznamu o zmene v šatni. „Emaily sú skvelé. Väčšina klubov má databázu emailových adries a trvá len pár sekúnd poslať správu všetkým členom, pričom vás to nestojí nič. Ak je ihrisko príliš mokré, informujeme ich. Ak je zmrznuté, povieme im. Je to naozaj dobrý spôsob, ako komunikovať a dávať členom pocit, že ich berieme do úvahy.“

Les je tiež zástancom toho, aby boli štandardy a postupy, ktorými sa greenkeeperi riadia, napísané. „Každý by mal poznať štandardy, podľa ktorých pracujete - riaditeľ, výbor, manažéri, zamestnanci atď. a ak by mali byť vykonané prípadné zmeny, mali by byť známe. Malo by to byť niečo ako politický dokument, ktorý bude zahŕňať veci ako koľkokrát ste hrabali bunkre či kosili fairways.

Monitorovanie toho, koľko hodín zaberú jednotlivé pracovné úlohy v rámci týždňa taktiež umožňuje manažérovi golfového ihriska oveľa jednoduchšie zistiť, ktoré pracovné miesta sú vyťažené, ktoré si vyžadujú prácu nadčas alebo naopak, kde je potrebné pracovné hodiny redukovať. O schopnostiach manažérov golfových ihrísk veľa napovedá to, že napriek škrtom v rozpočtoch v mnohých golfových kluboch v priebehu posledných 18 mesiacoch, boli štandardy zachované alebo dokonca rástli.

„Musíte byť prispôsobiví, ísť s dobou. Nemôžete sa riadiť len podľa vlastných postupov či zvykov. V našej práci nie je nič, čo nedokážeme urobiť. Vždy existuje odpoveď a spôsob, ako zabezpečiť, že to, čo chceme, bude fungovať. Napríklad ihriská, ktoré majú psinčekové alebo kostravové greeny, sú finančne výhodnejšie. Budú mať menej vstupov, menej chorôb, menej použitých fungicídov a tak peniaze i čas strávený na ich údržbu bude menší. Ale toto nemôžete zmeniť len tak cez noc, je to dlhodobý projekt.“

Mimo ihriska je Les tiež veľkým zástancom osobného rozvoja a má niekoľko rád, ktoré vám pomôžu zdokonaľovať sa vo vedomostiach aj bez nákladov.

„Školenie môže byť pomerne drahé, hlavne keď máte malý rozpočet, ale je dôležité, aby ste sa vzdelávali. Dá sa to aj keď práve nemáte finančné prostriedky. Napríklad s Bigga knižnicou môžete sedieť doma a počas večerov si dopĺňať svoje vedomosti len za cenu poštovného.“

Les je toho názoru, že cestou k úspechu je byť najlepším klubom svojho druhu v okolí. Jednoznačne musíte chcieť byť najlepším klubom, ale ak nemôžete, snažte sa byť dobrí aspoň tak, ako dokážete. Aspoň lepší ako susedný klub. Je to otázka správnych a jednoduchých rozhodnutí.“

článok prevzatý z časopisu Greenkeeper International, Január/2010