Golf Online

Pán Pavle, ako som sa dočítala na vašej stránke, príbeh GC Scotland je príbehom dvoch priateľov, golfistov, ktorí si splnili sen.  Výsledkom je golfový klub zatiaľ so 6 jamkovou akadémiou. Aké boli vaše motívy? Čo bolo tým hlavným motorom, aby sen nezostal iba snom?

Cesta za golfom na najbližšie ihriská nám nikdy netrvala kratšie než hra na jednej deviatke. Často sme samotným cestovaním tam a späť strávili čas, za ktorý by sa dalo zahrať dokonca osemnásť jamiek. Keď sme sa už na ihrisko dostali, väčšinou sme si ho zahrali aj dvakrát. A potom opäť tá nekonečná cesta domov. Z toho akosi logicky vyplynulo, že keby sme mali niečo také doma, pár minút autom, mohli by sme hrať viac a častejšie. A keďže nás golf naozaj "chytil", začali sme premýšľať, ako by sa to dalo zrealizovať. To, že sa to podarilo, zatiaľ aspoň v rámci golfového tréningového centra, je výsledkom toho, že sme veľmi chceli a mali okolo seba veľa priateľov, ktorí nám pomohli zmeniť náš sen na skutočnosť. 

Prečo práve Sebedražie?

V tejto malebnej podhorskej obci sme niekoľko rokov budovali Vodný svet,  rekreačno-oddychový areál vo voľnej prírode pre všetkých, ktorým sa už zunovali prechádzky sterilnými pasážami nákupných centier. Pomohli nám v tom opäť ďalší priatelia. Pozvali sme sem prvých návštevníkov, ponúkli im zaujímavé prostredie, skromné služby, oni to povedali ďalším a dnes k nám počas sezóny zavíta niekoľko desiatok tisíc hostí. Golfové tréningové centrum bolo možno akýmsi rozšírením ponuky pre tých, ktorí si k nám už zvykli chodiť. Aj takto by sa to dalo povedať. Podstatné však bolo, že sme tu objavili ďalšie voľné plochy, ktoré sa dali prenajať od miestneho urbáru a boli vhodné pre golf. Bola to však aj ústretovosť obce a pochopenie jej obyvateľov.

Tom MacKenzie zrejme vydá na samostatný príbeh... Môžete nám povedať viac o tom, ako ste sa stretli a čo bolo hlavným dôvodom vášho rozhodnutia? Boli to čisto racionálne argumenty alebo tam zafungovala aj ľudská chémia a rovnaký pohľad na vec?

Keď sa u nás Tom prvý raz objavil a videl priestor určený na stavbu ihriska povedal, že v stupnici do desať by dal tejto lokalite čistú desiatku. To asi rozhodlo. My sme si to vlastne ako laici ani nedokázali predstaviť. Potom tam chodil celý deň z miesta na miesto, čosi si zapisoval a keď večer skončil povedal, že nám pomôže na tomto mieste postaviť ihrisko. Boli sme nadšení a už sme sa videli s palicami v ruke ako odpaľujeme. Tomovi nás odporučili práve naši noví priatelia z Musselburghu. A opäť sme pri priateľoch. Niekomu sa to možno bude zdať tak trochu "scifi", ale v našom prípade to vždy začínalo a končilo pri priateľoch...

Budovanie areálu sa začalo zhruba pred dvomi rokmi. Ako by ste s odstupom času charakterizovali prípravnú fázu? Bola to veľká tortúra alebo sa to dalo zvládnuť? Čo by ste v tejto súvislosti odporučili alebo poradili investorom,  ktorých tieto procedúry ešte len čakajú?

Asi len to, aby s niečím takýmto nikdy nezačínali ak im ide len o to zahrať si golf. Ťažko sa to vysvetľuje. Pre nás to bola výzva. Máme to radi aj v golfe a aj golf je nakoniec jedna veľká výzva. Stavať golfové ihrisko je však oveľa zaväzujúcejšie, je to beh na dlhú trať. A to som napríklad až tak nedomyslel. Nie je to developerský projekt typu postav a predaj. Ihrisko sa síce stavia nejaký čas, ale jeho ďalší vývoj kopíruje život. Narodením sa to nekončí. Musíte si s ním "odtrpieť" pekných pár rôčkov, kým z neho niečo súce vyrastie.

Prejdime teraz k samotnej výstavbe. Kto bol Vaším partnerom a do akej miery sa Tom Mackenzie angažoval v daných prácach? Bol osobne prítomný na stavbe?

Tom bol scenáristom i režisérom výstavby. Bol prítomný na všetkých dôležitých skúškach, predpremiére i slávnostnej premiére. S hrabľami v rukách dokonca kontroloval presnosť ním navrhnutého tvarovania jednotlivých greenov v niekoľkých podstatných fázach celej stavby. Za sto dní postavil jeho anglický tím zložený z dvoch šejprov celé ihrisko. Dvaja skromní pracanti pritom obsluhovali štyri stroje, mali len obednú prestávku, kávu si nosili v termoskách a pili ju priamo v strojoch. Začínali na úsvite a končili po súmraku. Vyššiu efektivitu práce som predtým a ani potom nikdy nevidel.

Čo vy osobne považujete za najväčšiu prekážku rozvoju golfu na Slovensku?

Jeho nedostupnosť a finančnú náročnosť. Keď sa bude hrať golf za cenu jedného piva, bude ho hrať každý.

Aké sú Vaše ďalšie plány ohľadne rozširovania hracích plôch?

Asi pre mnohých neskromné. Chceli by sme postaviť dobré 9-jamkové ihrisko a kvalitne ho prevádzkovať.

Ako manažér golfového klubu určite neustále čelíte najrôznejším problémom či výzvam. Ak potrebujete radu, na koho sa obraciate? Do akej miery na Slovensku funguje kolegiálna a profesijná spolupatričnosť?

Sme v tejto oblasti len krátko a tak je ťažké hodnotiť. Snažíme sa hľadať priateľov, ktorí majú podobné zmýšľanie ako my. Takto sa spolupracuje najlepšie, pretože ide o jednu vlnovú dĺžku. Snažíme sa stať sa profesionálmi v obore a takých partnerov aj vyhľadávame. Našli sme ich aj u nás na Slovensku a to je potešujúce.

Ste scestovaný golfista, aký bol Váš najsilnejší golfový zážitok?

Bolo to moje prvé veľké 18-jamkové ihrisko, ktoré som v živote hral. Bolo postavené na sopke na ostrove Nevis v Karibiku a namiesto potokov bolo popretkávané betónovými žľabmi na odvod žeravej lávy, keby sa sopka prebrala k životu. Môj HCP mal hodnotu 54 a zahral som tam 120 rán.

Máte nejaký hráčsky sen? Prípadne, čo je Vaším snom v súvislosti s GC Scotland?

Už o dva roky (2014) by som si chcel zahrať naše 9-jamkové ihrisko v Sebedraží, ktoré získalo v máji tohto roka konečne stavebné povolenie a možno sa začne v marci 2013 aj stavať. Držte nám palce aby sa to podarilo, priatelia.

Ďakujem za rozhovor a želám veľa úspechov!