Golf Online

Samostatne pracujúci zamestnanec – riziká a nástrahy

Najprv si zadefinujme pojmy. Samostatne pracujúci zamestnanec je ten, ktorý pracuje individuálne, bez priameho dohľadu či kontroly a to aj v situácii, keď na inom (možno aj neďalekom mieste) pracujú ostatní kolegovia.

Riziká či prípadné nástrahy spojené s o samostatnou prácou sa môžu zdať vyššie – práve kvôli skutočnosti, že daná osoba je sama, izolovaná od ostatných. Pracovať individuálne samozrejme nie je nič nedovolené. Zákon však vyžaduje, aby zamestnávatelia vyhodnocovali riziká a podnikali patričné kroky aby sa im vyhli - prostredníctvom dostatočných a jasných inštrukcií, zaškolenia a dohľadu.

Celý proces by mal obsiahnuť nasledujúce aspekty:

• uvedomenie si, že niektoré úlohy môžu byť príliš rizikové a nebezpečné na to, aby ich mohol vykonávať iba jeden pracovník a teda by mali byť prítomné aspoň dve osoby (ak toto nie je z rôznych dôvodov možné, úlohu je treba odložiť na inokedy – keď bude prítomných viac zamestnancov (napr. kosenie príliš strmých svahov počas víkendov )

• definícia ako a kým bude samostatne pracujúci zamestnanec kontrolovaný

• určenie spôsobu akým mu bude poskytnutá pomoc a podpora – v prípade potreby

• definícia jasného postupu pri riešení mimoriadnych situácií

• zistenie a preverenie či dotyčný pracovník má nejaké zdravotné problémy - rizikové faktory, ako napr. srdcové ochorenie alebo astmu, ktoré pre neho podstatne zvyšujú nebezpečnosť danej operácie

• posúdenie, či existuje nejaký dôvod pre potenciálne zvýšené riziko nebezpečenstva, resp. útoku (napr. pri manipulovaní s hotovosťou, alebo pri nočnom preverovaní poplachu vyvolaného alarmom)

• jasná definícia monitoringu určených opatrení

Monitoring stanovených opatrení je vždy kritickým aspektom kontroly.

Je treba dbať na to aby:

• supervisori pravidelne navštevovali a kontrolovali miesto výkonu práce a zabezpečovali, aby úlohy boli plnené v súlade s bezpečnostnými predpismi.

• pracovník a jeho nadriadený pracovali týmovo, v tzv. „Buddy systéme“ , podporovali sa a komunikovali na pravidelnej báze vo vopred dohodnutých intervaloch mobilom alebo vysielačkou.

• v prípade potreby bol k dispozícii ručne ovládaný „osobný alarm“ (PAB) , ktorý okamžite upozorní na to, že nastala neplánovaná a nebezpečná situácia. Mnoho zariadení dokáže automaticky indikovať situáciu, keď sa operátor stane náhle nemobilným

•existoval kontrolný systém, ktorý skontroluje skutočnosť, či sa pracovník vrátil v danom čase domov alebo spať do centrály firmy

Čo treba presne definovať?

Je nutné, aby všetci zainteresovaní plne chápali čo je potreba robiť a čo sa od nich očakáva. Treba definovať 5W: WHO, WHAT,WHEN, WHERE, WHY – KTO, ČO, KEDY? KDE a PREČO?

Všetko musí byť jasne zadefinované a stanovené, musí to byť súčasťou bezpečnostných predpisov týkajúcich sa ochrany zdravia pri práci.
Je dôležité, aby postupy a inštrukcie boli krátke a jednoduché. Rozvláčne postupy nie sú ľahko a rýchlo čitateľné. Ak nie sú ľahko čitateľné, nikto ich čítať nebude a nikto sa nimi nebude ani riadiť. Skôr či neskôr to môže viesť k nehode.

Zásadný význam majú postupy určené pre núdzové situácie. Akonáhle dôjde k nehode, príjemca tiesňového volania potrebuje vedieť jasné a podstatné fakty. Osoba, ktorá volá pomoc, musí byť oboznámená s núdzovými postupmi, ale takisto musí byť schopná presne určiť miesto nehody. Ak sa núdzová situácia týka samostatne pracujúceho zamestnanca, nemusia byť všetky fakty hneď zrejmé a môže sa stratiť kritický čas. Pomoc musí byť rýchla, musí sa na miesto dostať tou najefektívnejšou prístupovou cestou.

Mal by existovať základný dokument, ktorý popíše možné riziká a sled udalostí a postupov, ktoré musia byť vykonané pri jej riešení.

Komunikácia je zásadná

Takže ak sú zadefinované hlavné prvky riadenia rizík, ako zabezpečiť dobrý komunikačný proces aby všetci zúčastnení boli plne informovaní?

Odpoveďou môžu byť tzv. „toolbox talks“ neformálne, prakticky orientované stretnutie priamo v teréne (využívané hlavne v stavebnom priemysle..)

Postavte vodu na kávu, prineste pár stoličiek a preberte hlavné riziká a systém ich kontroly. Starší, skúsenejší zamestnanci by mali začať a fungovať ako mentori pre mladších, najmä absolventov prípadne mladých brigádnikov (keď už sme pri tejto téme, nezabudnite že s mladými ľuďmi je takmer vždy spojené väčšie riziko úrazu)

Nemalo by to byť dlhé nudné stretnutie, ktoré akurát negatívne naruší rytmus pracovného dňa. Téma sa dá zvládnuť za 15 min, vrátane prípadných praktických ukážok a verte, že je to užitočne strávený čas a skvelá investícia do bezpečnosti každého pracovníka a celkovej pohody na pracovisku.

Proces posudzovania rizika pri práci je kontinuálny. Neustále je treba byť obozretný a premýšľať. Napríklad pred kosením trávy okolo bunkra by sa mal pracovník zamyslieť nad nasledujúcimi vecami :