Golf Online

Grow in

Zapestovanie nového greenu je takou istou veľkou výzvou ako jeho samotná konštrukcia. Mnohým dobrým superintendantom dalo veľa práce a úsilia zvládnuť túto ťažkú niekoľko mesačnú fázu "grow in". Grow in fáza pozostáva zo závlahy, hnojenia, kosenia novo založených trávnikov, ale i z po konštrukčného vyčistenia ihriska a jeho prípravy na otvorenie pre golfových hráčov.

Grow in je poslednou z konštrukčných fáz golfového ihriska. Predstavuje zapestovanie vysadených plôch. Celá fáza trvá niekoľko mesiacov (8 - 18) a končí prakticky až otvorením ihriska pre verejnosť. Všetku pozornosť treba venovať mladým trávnikom. Potrebujú špeciálnu starostlivosť, sú "hladné", no pritom náchylné na choroby a škodcov, pričom menej odolné na použitú chémiu. Zároveň v tomto období prebieha korekcia drenáže (vyrovnávanie drenážnych vsakovačiek, prehlbovanie drenáže) či úprava závlahy. Často krát sa stáva, že dochádza k eróziám, nakoľko trávnik ešte nie je zafixovaný.

Konečným cieľom investora, greenkeepera, superintendanta je priviesť golfové ihrisko z vízie architekta do reálneho života a to všetko v medziach stanoveného rozpočtu a na čas. Táto úloha zahŕňa veľmi veľa. Pre investora je grow in najnáročnejším obdobím. Spravidla totiž vyčerpal takmer celý rozpočet a netrpezlivo očakáva dokonalý vzhľad trávnika, ktorý si vysníval. Pre greenkeepera je to obdobie, kedy potrebuje pevné nervy a schopnosť zvládať krízové momenty.

Fáza grow in zahŕňa riešenie nasledovných otázok, operácií:

personálne otázky budúceho ihriska
finalizovanie dodávok strojov
príprava rozpočtu
postupné "zazelenanie" ihriska a údržbové práce s tým spojené
testovanie závlahy, korekcia drenáže, hnojenie trávnikov
perfektné kosenie na všetých trávnikoch
príprava bunkrov
príprava trávnika pre hru
zabezpečenie najlepšej možnej vizáže ihriska
dokončenie všetkých iných detailov
príprava na otvorenie ihriska pre verejnosť

Najväčšie ťažkosti v procese zapestovania plôch golfového ihriska predstavujú závlaha, hnojenie a kosenie. Rozdiely jednotlivých trávnikových plôch v požiadavkách na vodu a živiny sa líšia v závislosti od zloženia koreňovej vrtsvy. Napríklad, greeny, ktoré vysychajú rýchlejšie, budú mať vyššie nároky nielen na závlahu, ale i živiny. Tieto faktory robia fázu grow in náročnou pre greenkeepera - vyžadujú sa jeho nielen teoretické vedomosti, ale aj správne vnímanie konkrétnych podmienok, inštinkt a hlavne praktické skúsenosti.

Závlaha

Vzchádzajúce rastlinky sú náročné na dostatočné prevlhčenie vegetačného substrátu do hĺbky približne 60 mm. Zavlažujeme tak často, ako je potrebné, aby povrch nevysychal a zároveň nedochádzalo k tvorbe kaluží. Zásadou pri novo založených trávnikoch je aplikácia menších dávok závlahy v kratších časových intervaloch. Na novo založené greeny sa odporúča uprednostniť zavlažovanie ručné pred zadažďovačami, ktoré síce dokážu plochu zásobiť v krátkom čase veľkým množstvom vody, ale ich nevýhodou je, že zapríčiňujú eróziu a nerovný povrch. Ručným zavlažovaním dokážeme povrch zavlažiť jemne podľa našich predstáv. Pri použití zadažďovačov často dochádza k tomu, že kým okraje greenov sú premočené, povrch samotného greenu by si ešte žiadal závlahu. Tomuto možno predísť práve ručným zavlažovaním.

Hnojenie

Tráva začína klíčiť približne 6 - 14 dní po výseve (v závislosti od teploty, druhu, odrody). V zásobných látkach má uložené živiny pre začiatok svojho rastu. Malé klíčiace rastlinky nemajú ešte dostatočne vyvinutý koreňový systém. Až po vytvorení prvých koreňov môžeme uvažovať o prvom hnojení. Pozornosť treba venovať zabezpečeniu dostatočnej výživy pre ich rýchly rast - formou listového hnojenia. Na povrch pôdy možno aplikovať v granulovanej forme fosfor a draslík, ktoré sa z pôdy vymývajú pomerne pomaly. Dusík, hlavne vo forme dusičnanovej, dodávame s cieľom podpory maximálnej tvorby asimilátov, teda tvorby listovej plochy s chlorofylom. Podporením procesu fotosyntézy docielime rýchlejší rast. Pri hnojení kvapalnými hnojivami sa uprednostňuje postrek na list alebo možno hnojiť aj z trysiek vyvedených z postrekovača vo veľmi nízkych dávkach dusíka v dusičnanovej alebo amónnej forme.

Kosenie

Pri novo založených trávnikoch je dôležité, aby kosením neprišlo k poškodeniu odnožovacej zóny. Cieľom je zabezpečiť dostatočnú asimilačnú plochu, podporiť lepšie zakorenenie a obmedziť tvorbu a rozvoj burín. Prvý krát kosíme greeny, keď tráva dosiahne výšku približne 3 cm, kosíme na asi 2 cm. Odrezky po kosení nechávame ležať na povrchu pôdy. Vo fáze narastania trávnika je najlepšie kosiť za suchého počasia, potom čo spadla ranná rosa. Musíme kosiť vždy s naostrenou kosačkou. Tupé nože by mohli spôsobiť poškodenie listových čepelí na mladých rastlinkách, ktoré sú ešte stále citlivé. Následným kosením postupne znižujeme výšku kosenia (o 1 - 2 mm), pričom je dobré povrch greenu ľahko zapieskovať, aby samotné kosenie nebolo šokové. V poslednej fáze skosíme porast až na konečnú požadovanú výšku 3,5 - 5,5 mm.

Kedy je green pripravený, aby sa na ňom mohlo hrať?

Greeny sa líšia časom potrebným na dosiahnutie svojej "dospelosti" a schopnosti zniesť hru. Ako dlho musia hráči čakať, aby si mohli zahrať na novom greene? Jedna z najlepších ciest ako to zistiť je zmeranie vytvorenej vrstvy mačiny. Potrebná vrstva mačiny bude závisieť od množstva očakávanej hry na greene, ale i od budúcej záťaže spôsobenej prejazdmi po povrchu ihriska. Napr. greeny, ktoré majú väčšie množstvo jamiek, budú lepšie znášať hru ako tie, ktoré majú len pár miest, z ktorých možno jamku zahrať. Základné pravidlo hovorí, že vrstva mačiny približne 0,6 cm je dostatočná pre odolávanie primeraného zaťaženia dopravou.

Treba mať na pamäti, že viacero greenov na jednom golfovom ihrisku založených v tú istú dobu, nemusia dozrievať rovnako a teda i na hru sú pripravené v rozdielny čas. Závisí to od mikroklimatických podmienok a odlišnosti greenov. Niektoré golfové ihriská otvoria, až keď sú všetky greeny pripravené na hru, iné zasa volia stratégiu, kedy sprístupnia len časť greenov, na ktorých možno hrať, pričom niektoré ešte stále prechádzajú svojou grow in fázou - na ne si hráči musia ešte počkať.

Potrebujete poradiť? Kontaktujte nás.

Diskusia 21 25(komentárov: 700) Pridať komentár

Previous 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Next

Martincot

Martincot

08.04.24 08:31

A high-altitude tunnel is latest flashpoint in India-China border tensions
обменник криптовалют

A tunnel constructed high in the mountains of northeastern India has become the latest flashpoint in a simmering border dispute between New Delhi and Beijing.

The Sela Tunnel, inaugurated by Indian Prime Minister Narendra Modi earlier this month, has been hailed in India as a feat of engineering – blasted through the Himalayas at an elevation of some 13,000 feet (3,900 meters) – and a boon for the military, enabling faster, “all-weather” access to a tense de facto border with China.

That’s caught the attention of Beijing, whose long-running dispute with New Delhi over their contested 2,100-mile (3,379-kilometer) border has seen the two nuclear-armed powers clash in recent years.

That includes in 2020 when hand-to-hand fighting between the two sides resulted in the deaths of at least 20 Indian and four Chinese soldiers in Aksai Chin-Ladakh in the western stretches of the border.

And, decades ago, the dispute led to war.

China also claims the Indian state of Arunachal Pradesh, where the tunnel was constructed, as its own, even as the area has long functioned as Indian territory.

Chinese officials in recent days have slammed the tunnel project and Modi’s visit to the state, accusing New Delhi of taking steps to undermine peace along the border.

“We require the Indian side to cease any action that may complicate the boundary question … the Chinese military remains highly vigilant and will resolutely defend national sovereignty and territorial integrity,” a Defense Ministry spokesperson said last week, using the Chinese name “Zangnan” or South Tibet to refer to Arunachal Pradesh.