Golf Online

Poznanie funkcie a úloh makro a mikroprvkov v rastlinnom tele, ale i v pôde, je jedným zo základov správne vykonávanej údržby trávnika.

N (dusík)

Je významnou zložkou nielen pre rastliny, ale aj pre pôdne mikroorganizmy. Spolu s uhlíkom, kyslíkom a vodíkom tvorí podstatnú časť živej hmoty. Predstavuje významnú zložku bielkovín, aminokyselín, nukleových kyselín, enzýmov, chlorofylu a ďalších zlúčenín. V pôde sa dusk nachádza v organickej a anorganickej forme.

Organickú časť N v pôde tvoria organické zlúčeniny /odumreté časti rastlín a živočíchov/, ktoré sú relatívne ťažko mikrobiologicky a chemicky rozložiteľné a pre rastlinu v danom momente nedostupné. Dostupnými sa stávajú po mineralizácii, t.j. ich rozklade pomocou mikroorganizmov. Anorganický dusík predstavujú dusičnanové (NO3-), amónne (NH4+) a dusitanové (NO2-) ióny. Dusičnanový dusík sa nachádza v pôdnom roztoku, amónny N je viazaný na pôdny sorpčný komplex a práve tieto dve formy N sú zdrojom výživy pre rastliny. Dusičnanový dusík nie je viazaný na pôdny sorpčný komplex, ale sa pohybuje v súlade s pohybom pôdnej vody. Pri prebytku vody sa tento dusík presúva spolu s vodou mimo koreňovú zónu rastlín.

Amónny dusík je v pôde viazaný fyzikálno - chemickou sorpciou a ak nie sú v pôde po dlhší čas priaznivé podmienky pre nitrifikáciu (t.j. jeho premenu na dusičnanový dusík) môže sa v pôde udržať relatívne dlho. Za priaznivých podmienok sa činnosťou nitrifikačných baktérií transformuje na dusičnanovú formu dusíka.

Rastliny prijímajú N v oboch formách - dusičnanovej i amónnej. Ak rastlina prijíma amónny N nastáva okyseľovací efekt pre rastlinu a pre okolité prostredie, v prípade príjmu dusičnanového N, nastáva alkalický efekt. Preto extrémna výživa jednou alebo druhou formou môže vyvolať nerovnováhu v rastlinách alebo ich prostredí a tak ovplyvniť príjem ďalších živín.

Z pohľadu spotreby energie je pre rastlinu výhodnejší príjem amónneho N, nakoľko N vo forme dusičnanu sa musí najprv transformovať na amoniak a až potom vstupuje do organických zlúčenín. Transformáciu dusičnanového N na amónny N zabezpečujú mikroorganizmy, potrebné je svetlo, optimálna teplota a ako katalyzátor je molybdén.

Pri nevyváženej výžive (nadmerné hnojenie dusíkom) a nie práve optimálnych podmienok na transformáciu N, dochádza k jeho akumulácii v dusičnanovej forme v rastlinách, čo v prípade kultúrnych rastlín môže mať škodlivý vplyv na zdravie ľudí.

Obe formy dusíka- dusičnanový a amónny z hľadiska rýchlosti príjmu rastlinami označujeme ako rýchlo prijateľný (okamžite prístupný) dusík.

Dusík v dusičnanovej forme je okamžite prijateľný rastlinami a rastlina ho samozrejme okamžite absorbuje. Rastliny môžu prijať viac N ako potrebujú. Nastáva okamžitý rýchly nárast nadzemnej hmoty, kosiť treba aj 2 x týždenne. Ak v priebehu týždňa prší, alebo za suchého počasia musíte zavlažovať, dusičnanový N , ktorý rastlina nestihla absorbovať sa splaví do podzemných vôd, lebo ako sme už vysvetlili nie je viazaný na sorpčný komplex a spolu s vodou sa pohybuje gravitačne mimo dosahu koreňov. Ak v hnojive, ktoré ste aplikovali bol N v amónnej forme, časť z neho bol absorbovaný rastlinou a nespotrebovaná časť sa činnosťou baktérií za priaznivých tepelných podmienok transformovala na dusík dusičnanový. Tento N opäť absorbuje rastlina, i keď už v nadbytku a nespotrebovaný N sa opäť splaví. Nielenže tento systém hnojenie nie je ideálny pre trávnik, ale splavovaným N sa kontaminujú spodné vody škodlivými dusičnanmi.

Potrebný dusík ale môžete dodať do pôdy aj iným, efektívnejším spôsobom tzv. dusíkom pomaly pôsobiacim, - hnojivami, s postupným uvoľňovaním živín. V tomto type hnojív sú jednotlivé živiny obalené živicovým obalom, príp. viazané v metylénmočovinových reťazcoch. Pôsobením vlhkosti pôdy, alebo pôsobením fyzikálnych vlastností sa cez živicový obal, resp. uvoľnením chemických väzieb sa do pôdy uvoľňujú živiny a hlavne dusík postupne. Rastlina teda dostáva výživu postupne "neprejedá sa", rast je rovnomerný, uvoľňovanie dusíka kopíruje potreby rastliny.

Tieto hnojivá obsahujú väčšinu dusíka v tzv. močovinovej forme, ktorá sa musí postupne transformovať na formy dostupné pre rastlinu (v prvej etape na amónny N, neskôr na dusičnanový N), preto sa nevyplavuje z pôdy, je pomerne stabilný a pre rastlinu takmer ideálny.

Príznaky nedostatku N:

Pri nedostatku dusíka rastliny "siahajú do svojich zásob", nastáva rozklad bielkovín a takto získaný dusík je premiestňovaný do mladších listov príp. do semien. Nastáva scvrkávanie chloroplastov a zníženie obsahu zeleného farbiva chlorofylu, preto prvým príznakom nedostatku dusíka je žltnutie starých listov. Staré listy začínajú prvé odumierať. Vplyvom zníženej fotosyntézy nastáva spomalenie rastu rastlín a následne aj koreňov. Rastliny rýchlejšie starnú u niektorých kultúrnych rastlín sa napr. skracuje vegetačná doba, semená a plody nie sú dostatočne vyvinuté.

Príznaky nadbytku N:

Pri nadbytku dusíka naopak rastliny bujne rastú, majú veľa listov a sýtozelenú farbu. Rastlinné pletivá sú ale riedke, vodnaté. Môže prísť k prehusteniu porastu a tým konkurencii o svetlo a ďalšie živiny. V prehustenom poraste sú rastliny slabšie, náchylnejšie na choroby. Veľmi sa vysiľuje koreňový systém, ktorého rast silno zaostáva za rastom nadzemnej časti, nerozvetvuje sa, nerastie do hĺbky,čím rastlina stráca jednu z možností ako odolávať suchu. Drevo krov nedostatočne vyzrieva, je nebezpečenstvo poškodenia mrazom.

P (fosfor)

Je nevyhnutný pre proces prenosu energie, fotosyntéze, metabolizme uhľohydrátov. Zlúčeniny fosforu sa nachádzajú vo fosfolipidoch, nukleových kyselinách, zásobných látkách prítomných v semenách. Je podstatný pre rast koreňov a koreňovej čiapočky. Jeho príjem je ovplyvňovaný hladinou pH.

V pôde sa fosfor nachádza v organickej a anorganickej forme. Rastliny prijímajú P ako anión H2PO4- alebo H2PO4 2-aktívnym transportom, pomocou nosičov iónov. Časť fosforu prijatého koreňmi je už v koreňoch priamo zabudovaná do organických zlúčenín, časť je veľmi rýchlo transformovaná do nadzemných orgánov. P je v rastline ľahko mobilný, avšak v pôde je jeho mobilita veľmi malá, a aj straty vyplavením sú veľmi nízke. Na príjem fosforu vplýva celý rad faktorov ako aj stavba a mohutnosť koreňového systému , ale ja teplota prostredia, vlhkosť pôdy, pH .

Príjem P je brzdený prebytkom N v dusičnanovej forme a naopak pri nedostatku P, prijímajú rastliny menšie množstvo N.

Príznaky nedostatku P:

Spomalenie rastu nadzemných orgánov i koreňov. Listy sú menšie a staršie odumierajú. Pri deficite rastu listov dochádza v dôsledku zvýšeného obsahu chlorofylu na jednotku plochy k tvorbe charakteristických tmavozelených škvŕn . Pri nedostatku P sa narušuje dusíkatý metabolizmus a znižuje sa tvorba bielkovín. Je narušená tvorba generatívnych orgánov, redukuje sa kvitnutie .

Príznaky nadbytku P:

Typické príznaky nie sú známe, avšak nadbytok P môže spôsobiť disharmóniu v príjme ostatných prvkov a disharmónii rastu a vývoji rastlín.

K (draslík)

Draslík je prítomný v procese metabolizmu a pri formovaní bunkových membrán, čo bezprostredne súvisí s kontrolou otvárania a zatvárania listových prieduchov, čím má priamy dopad na hospodárenie rastlinami s vodou. Bunka s pevne napnutou membránou potláča útok rôznych zárodkov chorôb. K pozitívne ovplyvňuje hustotu bunkových štiav tvorbou cukrov a syntézou škrobu. Pri vyššom obsahu cukrov sú rastliny odolnejšie voči stresovým faktorom ako chlad, teplo...Je dôležité udržovanie pomeru draslíka k horčíku medzi 3:1 do 4:1.

Príznaky nedostatku K:

Zlé hospodárenie rastlín s vodou, na starších listoch dochádza k nekrózam. Rastliny sú náchylnejšie na nedostatok vody, choroby a účinok vysokých teplôt.

Mg (horčík)

Je nevyhnutný pre tvorbu chlorofylu (je zabudovaný v jadre chlorofylu) a aktívne pôsobí i na enzýmy používané v metabolizme fosforu, bielkovín a cukrov. Spolupodieľa sa na spevňovaní bunkovej steny a tým zvyšuje odolnosť voči chorobám a škodcom. V pôde sa nachádza pomerne vysoký obsah horčíka avšak len malá časť sa nachádza vo forme prístupnej pre rastliny. Na zmenu prístupnosti horčíka pôsobia rôzne činitele ( koncentrácia kationov v pôdnom roztoku, typ ílovitých minerálov ...) a pôdotvorné procesy.

Príznaky nedostatku a nadbytku horčíka nie sú presne špecifikované, avšak pre nedostatku horčíka sa narušuje metabolizmus aminokyselín, bielkovín a cukrov.

Fe (železo)

Železo hrá nezastupiteľnú úlohu pri tvorbe chlorofylu. Je súčasťou mnohých enzýmov a preto pri jeho nedostatku sa narušuje metabolizmus rastlín. Rastliny prijímajú Fe vo forme katiónu a jeho rozpustnosť vo veľkej miere závisí od pH pôdy.

Príznaky nedostatku alebo nadbytku Fe

V kyslých pôdach je železo veľmi mobilné a dostupné pre rastliny a preto môže pôsobiť toxicky na rastliny. Okrem toho pri nadbytku Fe je znížený príjem Ca, Mn, B, ale aj P a K. S pribúdajúcou alkalitou sa znižuje jeho rozpustnosť a tým aj dostupnosť pre rastliny. Pri nedostatok Fe dochádza k objaveniu chloróz na listoch vplyvom obmedzenej tvorby chlorofylu.

S (síra)

Síra je základnou výživovou substanciou nevyhnutnou pre zdravý rast trávnika. Je zložkou mnohých enzýmov a je neoddeliteľnou súčasťou syntézy bielkovín a chlorofylu.

Zdrojom síry pre rastliny sú soli kyseliny sírovej SO42-. Síra je nesmierne mobilná v rámci koreňovej zóny a v rámci celej rastliny.

Rastliny potrebujú rovnaké alebo väčšie množstvo síry ako fosforu.

Príznaky nedostatku alebo nadbytku S

Nedostatok síry sa prejavuje chlorózou na mladých steblách. Pokiaľ je v pôde v nadbytku, znamená to, že sa nahromadila v dôsledku nepriepustnosti koreňovej časti a  odporúča sa zlepšiť drenáž.

Zn (zinok)

Je súčasťou metabolizmu chlorofylu a reguluje spotrebu cukrov. Najviac prijateľný je pri hladinách pH 5,5-6,5. Pri vyššej kyslosti sa príjem zinku zvyšuje. Pri vyššej hladine fosforu má rastlina obmedzený prístup k zinku. Rastliny prijímajú zinok vo forme katiónu.

Príznaky nedostatku alebo nadbytku Zn

Nedostatok zinku sa niekedy prejavuje zníženou energiou rastu stebiel. Znižuje sa syntéza nukleových kyselín, cukrov a chlorofylu. Rastliny majú často menšie listy.

Mn (mangán)

Je veľmi dôležitým stopovým prvkom, nevyhnutným najmä pri tvorbe chlorofylu, v metabolizme uhľohydrátov ako aj pri aktivovaní rastu enzýmov. Rastliny prijímajú Mn vo forme katiónu.

Príznaky nedostatku alebo nadbytku Mn

Jeho nedostatok sa prejavuje najmä na piesčitých podložiach a to hlavne svetlými škvrnami, medzi žilnatinou na mladých listoch., v dôsledku zníženej fotosyntézy a narušenej tvorby chloroplastov. Pri nedostatku Mn je nižšia tvorba sacharidov a niektorých vitamínov a chloroplastov.

Nadbytok Mn môže pôsobiť v rastlinách toxicky.

Cu (meď)

Má nevyhnutnú funkciu pri raste, nakoľko aktivuje účinkuje ako aktivátor niektorých enzýmov. Veľmi dôležitá je i v procese respirácie. Je súčasťou procesu tvorby chlorofylu. Najdostupnejšia pre rastlinu je pri hladine pH 5,0. Nie je príliš mobilná v oblasti koreňovej zóny a jej aktivácia je priamo úmerná objemu organických častíc v pôde.

Typické príznaky nedostatku a nadbytku Cu neboli špecifikované. Vysoký obsah medi je pre rastlinu toxický.

B (bór)

Bór je katalyzátorom rastu meristémových pletív, má vplyv na metabolizmus sacharidov, tvorbu a stabilitu bunkovej blany.

Príznaky nedostatku alebo nadbytku B

Jeho nedostatok spôsobuje fyziologické poruchy. Keďže pôsobí na rast meristémových pleatív, prejavuje sa jeho nedostatok v odumieraní vrcholcov, výhonkov a koreňov, nenasadzovaním kvetných výhonkov. Nadbytok bóru je pre rastlinu toxický.