Golf Online

Boj o zemné práce?

Golfoví architekti pôsobiaci na celom svete zistili, že mať pod kontrolou finálny šejping je mimoriadne dôležité na to, aby projekt dopadol dobre. Ako však na tento fakt reagujú stavebné firmy – tj. dodávatelia, ktorí mali túto fázu projektu v minulosti obvykle pod kontrolou?
Golf Course Architecture oslovil niekoľko z nich.

V priebehu posledných dvadsiatich rokov, boli mnohé z najvýznamnejších nových golfových ihrísk postavené dizajnérskymi firmami. Už to nie je tak, ako tomu bolo v minulosti, kedy bol systém práce „nakresliť a ponúknuť“. Firmy, ako Renaissance, Coore & Crenshaw či Hanse majú svojich ľudí, ktorí zastrešia buď všetky alebo väčšinu prác súvisiacich s jemným šejpingom, zatiaľ čo iné ako DMK a Schmidt-Curley idú ešte ďalej – buď sa sami stávajú aj generálnym dodávateľom alebo majú na túto prácu partnerské firmy.

V tradičnom modeli sa nevyhnutne vyskytne priestor pre napätie medzi architektom a dodávateľom. Architekt, dizajnér ihriska môže hrať kľúčovú úlohu pri výbere staviteľa, ale hneď ako je firma vybratá, je to staviteľ, ktorý preberá zodpovednosť voči klientovi. Priestor architekta, resp. jeho vplyv je už potom obmedzený. V súčasnosti prehodnocujú svoj prístup aj architekti, ktorí v minulosti preferovali tradičný model podnikania. Čoraz viac záleží na tom, aby projekty mali svojský štýl, aby mali vlastný „rukopis“ – ako napr. divoký a dramatický projekt Davida Krausa Winston Links v Nemecku. Takéto tvary sa síce nepáčia všetkým, ale nikto na ne nezabudne.

: Winston Links - David Krause

Ak je dizajnér zaangažovaný aj do stavby, nielenže má väčšiu šancu, že sa jeho vízie skutočne naplnia, ale on a jeho firma sa dostanú do tesného osobného kontaktu s klientom a to je vždy ku prospechu veci. Nehovoriac o tom, že to pre dizajnérske firmy predstavuje nový zdroj príjmov, čo je prihliadnuc k posledným neľahkým rokom golfového odvetvia veľmi pozitívne.

Každý projekt má však svoj rozpočet a tak je prirodzené, že ak architekt vezme za svoje služby väčší podiel, na staviteľa zostane logicky podiel menší. Nečudo, že stavitelia takémuto presunu prác nie sú naklonení. Nie je to však vždy problém. „Na základe našich skúseností, architektom dosadený šejper bol relatívne neutrálny, nerobil žiadne problémy ani nevyhľadával ďalšie príležitosti,“ hovorí Steve Briggs, z najvýznamnejšej staviteľskej firmy v UK MJ Abbott. „Pokiaľ netrpia neprimeraným a nezvládnuteľným egom a sú ochotní týmovo pracovať s našimi ľuďmi, môže to byť prínosné pre všetky strany. Je jasné, že by to musel byť skutočný génius, ktorý by dokázal z dvojrozmerného výkresu vizualizovať a dosiahnuť dokonalý trojrozmerný šejping bez úprav a korekcií priamo na mieste. Závisí to aj na postojoch klienta a architekta, na ich ambíciách a cieľoch. Či ich uspokojí fakt, že výsledok bude funkčný a lebo požadujú výsledok dokonalý, tj. najlepší aký môže byť. Samozrejme takáto kategória je veľmi subjektívna, do veľkej miery ovplyvnená osobným vkusom. Komunikácia v takom prípade býva emotívna.“

Britský špecialista Marcus Terry, ktorý spolu so svojim kolegom Mike Smithom nedávno dokončil rozsiahle rekonštrukčné práce na Royal Troon pre architekta Martina Eberta, chápe a sympatizuje s túžbou architektov poskytovať svojich vlastných šejperov. „Ja úplne chápem ich dôvody, prečo chcú zaangažovať svojich overených ľudí. Potreba či možnosť ukázať svoj vlastný štýl a rukopis je pre každého jednotlivého architekta zásadná pri rozhodovaní o účasti v projekte. Pracoval som pre mnoho rôznych architektov, teraz mám svoju vlastnú stavebnú firmu. Myslím, že možnosť architekta požadovať vlastného šejpera vždy závisí od troch faktorov: rozpočet, typ klienta – či ide o developera, alebo o existujúci klub,ktorý rozširuje ihrisko, alebo o úplne nové súkromné golfové ihrisko a o navrhovaný štýl ihriska.“

Juhoafrický kontraktor Guy Bouman, ktorý väčšinu svojho času strávil pôsobením na novo rozvíjajúcich sa trhoch mimo Afriky, má iný názor. „Nemyslím si, že architekti, ktorí preferujú svojich vlastných šejperov, sú pre projekt prínosom. Šejper môže projekt buď pozdvihnúť, alebo aj pochovať. Šejperi sú väčšinou platení od času, a to vždy predstavuje problém pri dopredu špecifikovaných a podpísaných kontraktoch.“ Bouman však víta väčšie zapojenie architektov. „Myslím si, že dizajnéri by jednoznačne mali tráviť viac času na stavbe, hlavne v prvej fáze projektu. Staviteľ tak získa lepší „feeling“ projektu. A všetko ostatné je elementárne. Staviteľ musí dostať všetky potrebné dáta, pričom 3D fly-through animácie sú omnoho nákladovo efektívnejšie."

Kai Hulkonnen z firmy Greenmakers Nelson & Vecchio, ponúka možný kompromis. „Viac času stráveného nad riešením detailov je pre celkovú kvalitu projektu určite zásadným faktorom. My dbáme na to aby práca bola odvedená perfektne, aj keď architekt na stavbe nie je prítomný. Sme si vedomí faktu, že niektorí architekti majú svoje obľúbených šejperov. Ak má projekt určitý štýl a je v niečom špecifický, vždy šejpera nechávame vopred schváliť architektom. A ak je vzťah medzi šejperom a architektom problematický, tak ho vymeníme. Už sa nám to raz stalo, na jednom projekte nebol architekt spokojný s prácou nášho inak veľmi skúseného šejpera a tak nebola iná možnosť ako ho vymeniť.“

Pre staviteľov je zásadný čas – tempo a postup prác.
Ponuka je vypracovaná na konkrétnu čiastku za konkrétne práce a preto čím skôr ich dokončia, čím budú efektívnejší, tým ziskovejší projekt bude. Niekedy to prirodzene môže viesť ku konfliktom, najmä ak architekti chcú urobiť nejaké zmeny v projekte v priebehu výstavby, aj keď sa stavitelia radi prezentujú v zmysle, že s „aktívnymi“ architektami nemajú žiadni problém a sú šťastní že s nimi môžu pracovať.

Zmeny a modifikácie v projekte vždy znamenajú komplikácie pre staviteľa aj pre klienta. Z pohľadu staviteľa to znamená oneskorenie, pretože sa čaká na to, kým dizajnér a šejper dokončia zmeny. Všeobecne platí, že inštalácia závlahy a drenáží nemôže začať skôr, než je urobený finálny šejping. Akékoľvek zdržanie vo fáze šejpingu môže mať preto vážne dopady.

„Pracoval som iba s jedným dizajnérom, ktorý nič na svojom projekte nezmenil“, hovorí Bouman. "Bol to ukážkový príklad a verím, že každý dodávateľ by mal mať možnosť to zažiť. Bola to prvotriedna práca.“
„V Calabare, Nigérii, kde sme stavali ihrisko od dizajnérov Thomson, Perrett & Lobb, sme boli s Timom Lobbom v neustálom kontakte a konzultovali sme mnoho vecí, nakoľko do rozhodnutí vstupovalo veľa faktorov. Mnoho otázok sa riešilo operatívne, ale keďže sme boli schopní dodržať náklady projektu, výstavba prebiehala hladko.“
Kai Hulkonnen: „Úpravy a modifikácie plánov sú takmer vždy súčasťou projektov, a to aj pri architektoch, ktorí sa spoliehajú na výkresy“, zdôrazňuje. „Nemusí to vždy byť záležitosť vzhľadu alebo hrateľnosti, môže ísť o technické záležitosti, greenkeeping alebo – a to sa stáva pomerne často - o zásah majiteľa.“

Ak pracujete s architektom, ktorý je do veľkej miery na projekte zainteresovaný a na stavbe trávi veľa času, má to výhodu aj v tom, že nutné zmeny sú odkomunikované včas a priamo v teréne so staviteľmi, čiže môžu byť riešené flexibilne. Minimalizuje sa tak objem prác, ktoré boli urobené zbytočne.

Zemné práce - buldozér alebo exkavátor?

Pokiaľ ide o výstavbu golfových ihrísk, buldozér je kultový stroj. V poslednej dobe sa však niektorí stavitelia a šejperi od neho odkláňajú a preferujú exkavátor s argumentom, že lyžica bagra je presnejší nástroj na šejping a prináša lepšie výsledky. Buldozéry síce stále majú zásadný význam medzi stavebnými strojmi a zariadeniami, najmä v situáciách kedy je nutné premiestňovať veľké objemy materiálov, pokiaľ však ide o jemnejšie terénne úpravy, tam sa situácia pomaly mení.

"Všetko záleží na štýle architekta," hovorí Marcus Terry. "Stará škola dizajnérov ako napríklad Harry Colt, používa omnoho zložitejšie tvary. Ak chcete dosiahnuť niečo podobné, podľa môjho názoru je to možné len s vyklápacími lyžicami. Je pravda, že je to časovo náročnejšie a tým aj drahšie. Ale optimálnym riešením je použiť kombináciu lyžice bagra a britu buldozéra. Ak požadovaný tvar a kontúry potrebujeme vytvoriť odobraním materiálu, lyžica bagra je pre mňa jediným riešením. Nikdy som nevidel, že by brit buldozéra dokázal odstrániť nadbytočný materiál a naložiť ho do vyklápača, nehovoriac o vytvarovaní pot bunkera pripraveného na obmurovanie.“

„Technologický pokrok v dizajne lyžíc je výrazný“, hovorí Steve Briggs z Abbott. "Všetky naše bágre sú vybavené vyklápacími rotátormi, ktoré poskytujú obsluhe maximálnu flexibilitu bez nutnosti ďalšieho polohovania stroja. Lyžice sú vybavené laserovými prijímačmi, čo umožňuje presnejšiu prácu. Exkavátory na prácu potrebujú minimálny pracovný priestor, čo je veľkou výhodou najmä pri projektoch úprav existujúcich golfových ihrísk, kde narušenie okolitého terénu musí byť minimalizované. Brit buldozéra väčšinou okolitú plochu naruší.“

Guy Bouman hovorí, že v Afrike veci fungujú trochu inak. „My ešte stále na väčšinu prác používame buldozéry. Jemnejší šejping sa vykonáva menšími sand-pro strojmi, prípadne aj ručne. Viem, že v UK sa vo veľkej miere používajú exkavátory. Má to obrovskú výhodu, že pri budovaní nových greenov alebo odpalísk, nepoškodíte okolité plochy. Pre renovácie je to skutočne ideálne. Nemusíte riešiť zhutnenú pôdu, pokles terénu... V západnej Afrike však jednoducho musíte pracovať s tým, čo máte k dispozícii!"

Kai Hulkonnen dodáva: „Architekti stále napredujú, majú nové nápady, rozpočty sú však stále nižšie a nižšie. Preto sa moderný dizajn snaží oveľa viac vychádzať z pôvodného terénu, než tomu bolo rokoch 1980 – 1990. Iste, exkavátory sú vhodnejšie na renovačné projekty, kde sú pracovné plochy a aj objemy presunutého materiálu menšie, zatiaľ čo buldozéry sú vhodnejšie a efektívnejšie na väčšie plochy, kde je potreba presunúť veľké objemy zeminy. Samozrejme na jemný šejping, vytvarovanie bunkera je vhodnejšia lyžica bagra.“

Článok bol uverejnený v časopise Golf Course Architecture č. 34.

Odborné články