Golf Online

Zatiaľ čo historici budú opisovať jeseň roku 2008 ako začiatok súčasnej hospodárskej krízy, budú vykresľovať len okamih, kedy sme si uvedomili, že sme chorí. Vírus bol prítomný v našom systéme už dávno predtým. Iste, boli sme varovaní skupinkou odvážnych, že sme na pokraji, ale my sme im nechceli veriť. Až po zlyhaniach niekoľkých spoločností "príliš veľkých na bankrot" a zrútených trhoch, sme si uvedomili, že chrípku sme chytili všetci.

Golfový priemysel tiež nie je imúnny. Alarmujúci počet golfových rezortov "príliš veľkých na krach" je v beznádejnej situácii, preberaný bankami či pozastavený. V Dubaji dokonca ani značka Tiger Woods nebola dosť silná na to, aby zabezpečila rast predaja.

Ale problémy, ktorým v súčasnosti čelíme v sektore rozvoja nehnuteľností golfového priemyslu sa nezačali v poslednej dobe. Tento vírus putuje v krvi golfového priemyslu viac ako štyri desaťročia. Prišlo k tomu v období, keď golf začal byť súčasťou rezidenčných komunít. Často krát developeri nehrali golf a preto ho ako hru ani nechápali, ale vedeli, že s golfovým ihriskom cena ich nehnuteľnosti na predaj stúpne. Nevedomky v tej dobe, začal realitný development meniť podstatu moderného majstrovského ihriska pre golfový priemysel.

Na nákladoch sa nešetrilo. Golf sa na trh predával s bývaním i členstvom, akoby išlo o predaj nových áut. Pôsobivé marketingové firmy boli prenajaté na rozposielanie honosných letákov po celom regióne. Hrdo vyhlásili, že ich golfové ihrisko je obzvlášť vhodné pre hru, a to nielen preto, že malo par 72 naozaj dlhý, ale i najmodernejší zavlažovací systém, vybetónované cestičky po celej dĺžke ihriska, vodopád za 18. jamkou , známeho dizajnéra, a čo je najdôležitejšie, že jeho súčasťou bol najväčší a najdrahší clubhouse na tejto planéte.

Američania boli obzvlášť dobrí v rozvíjaní a zdokonaľovaní tohto "úspešného vzorca" pre rozvoj golfu i v zapracovaní domov do okolia každej fairway. Plány vlastníka golfového rezortu boli súdené na základe toho, ktorý projektant by mohol dosiahnuť najviac lineárne priečelia domov v okolí golfového ihriska. Najprv sa objavovali jeden za druhým, potom po dvoch a nakoniec sa tento "vzorec" začal šíriť ako fast food McDonald po celom svete, na miesta ako sú Španielsko, Dubaj, Čína a Mexiko. Boli sme dokonca tak hlúpi, že sme platili za ich hamburgery akoby za steaky.

Zatiaľ čo som bol známy čas od času užívaním si "Big Macu", nemohol by som si predstaviť jesť ho stále. Ale dnes je golfový trh udusený Big Macmi a magický vzorec je vystavený tomu, čomu bol po celú dobu, receptu na neúspech. Marketing bol skvelý, ale obsah jednoducho chýbal. Boli sme schopní žiť v popieraní tejto holej skutočnosti tak dlho, ako sme si nikdy netrúfli vyjsť z krajiny "fast food golfu".

Avšak, zakaždým, keď sme si užívali kulinárske zážitky na golfovom ihrisku typu "links" alebo jednom zo starších klasických golfových ihrísk z minulého storočia, začalo byť čoraz ťažšie vrátiť sa k našim Faux Golf a Country Clubom. Nezáleží na tom, ako sme boli rozhodnutí potlačiť fakty i magický vzorec, naše srdcia vedeli od začiatku, že tieto výborné golfové ihriská s klasickou architektúrou, mnohé navrhnuté tými, ktorí vyrastali hraním na golfových ihriskách "links" na Britských ostrovoch, boli stále zlatým štandardom golfu.

Obdobie krízy môže byť však veľkým prínosom - na ukončenie analýz a presmerovanie našich priorít. Môže spôsobiť, že získame pohľad na to, čo je dôležité a vrátime sa k základom. Priateľom a rodine prinavráti ich oprávnené miesto na úkor hromadenia majetku.