Golf Online

Drenáže na golfových ihriskách I.

V prvom z dvoch článkov venovaných problémom s drenážami na golfových ihriskách sa Peter Jones zameria na to, ako vytvoriť program manažmentu drenáží a popíše akú úlohu bude mať v ich správe a údržbe.

Počas jesene a zimy musia manažéri často riešiť diskusie a sťažnosti vyplývajúce z obmedzení hry, používania golfových autíčok, prípadne iných vyplývajúcich z charakteru počasia a aktuálneho stavu ihriska. Ale nie je to len otázka týchto ročných období. Rovnaká situácia nastáva aj pri dlhotrvajúcich dažďoch alebo nedostatočnej či nefunkčnej drenáži. V krajných situáciách môže nastať potreba green (alebo dokonca aj celé ihrisko) pre hru úplne uzavrieť. Dopad býva vždy citeľný, keďže zasiahne príjmy klubu. A to nielen poplatky za hru (grenn fee), ale aj príjmy z reštaurácie či pro-shopu, keďže golfisti prestanú chodiť úplne. Tvrdé je to najmä pre ihriska typu pay& play.

Zvládnutý manažment drenáží znamená ihrisko menej náchylné na zaplavené oblasti. A to prináša benefity vo forme:

1. viac spokojných golfistov
2. menej takých, ktorí neobnovia členstvo a viac nových členov
3. príjmy navyše v obdobiach, kedy sú ostatné ihriska pre nepriaznivé poveternostné podmienky zatvorené

Skúsenosti s nepriaznivým počasím a silnými dažďami za dva či tri uplynulé roky väčšinou ukážu, ktoré oblasti sú rizikové a kde treba terén upraviť. Väčšina klubov svoje greeny postupne dostane pod kontrolu. Stále však môžu existovať iné oblasti ihriska, ktorých zatopenie môže byť príčinou zatvorenia celého ihriska, keďže hra sa môže stať príliš nebezpečnou.

Ako príklad možno spomenúť ihrisko L´Ancresse Links Course, na ktorom niektoré jamky museli byť zatvorené viac ako 65 dní, čo privádzalo k zúfalstvu viac ako 1.000 členov, ktorí nemali kde hrať. Problémom neboli greeny ani odpaliská, tie boli v celkom dobrom stave, ale rozsiahle kaluže stojatej vody. Vyriešilo sa to inštaláciou drenážneho systému, ktorý s pomocou zabudovaných čerpadiel odvádzal zrážkovú vodu do rezervoára pre zavlažovací systém. Problémy so zaplavenými oblasťami v L´Ancresse Links Course boli zrejmé, nakoľko kaluže boli zďaleka viditeľné.

Mnoho iných ihrísk však nemusí mať také viditeľné príznaky a vtedy sa problém javí ako menej vážny. Ihrisko sa zdá byť „celkom v poriadku“ najmä pre horlivých golfistov, ktorí nemajú v tomto smere žiadne skúsenosti. V skutočnosti sa však situácia môže ľahko zmeniť a výsledkom bude bahno a poničený povrch, ktorý pre hráčov a ich autíčka môže byť veľmi nestabilný a teda nebezpečný. Bezpečnosť hráčov musí byť prvoradá, najmä vtedy, ak sú mokré plochy svahovité. Ešte menej zrejmým (aj keď vo väčšine prípadov oveľa závažnejším problémom) je síce pomalé, ale zato konzistentné narastanie objemu plsti alebo anaeróbne podmienky na plochách s jemnou trávou spôsobené dlhými obdobiami pretrvávajúcich dažďov. Ukázali to skúsenosti posledných dvoch až troch rokoch. Výsledkom môže byť nekvalitný povrch, pomalé greeny a zvýšené riziko výskytu chorôb počas celého roka.

V sérii dvoch článkov špecifikujeme oblasti, na ktoré si treba dať u drenáži na golfových ihriskách pozor a prinesieme užitočné rady a tipy. V tomto článku sa zameriame na širokú problematiku spojenú so stojatou vodou a problémy spojené s údržbou drenáží. Druhý článok bude zameraný na drenáže greenov.

Vytvorte manažment drenáží – program údržby

Vzhľadom k tomu, že stav a účinnosť všetkých odvodňovacích systémov sa časom obvykle z rôznych dôvodov zhoršuje, dobrým prvým krokom je vytvoriť si systém alebo program kde si vytvoríme zoznam všetkých súčastí drenáží aj s frekvenciou a ročnými obdobiami, kedy sa robí ich údržba.

Bunkre sú dobrým príkladom, kde sa problémy s odvodnením môžu prejaviť v rôznych rozsahoch - v závislosti na tom, kde sa nachádzajú. Ak sa problémy nepodcenia a zohľadnia sa v efektívnom manažmente drenáží, je oveľa menej pravdepodobné, že budú dlhodobo plné vody.

Bunkre, ktoré sú veľmi náchylné na zaplavenie vodou stečenou z okolitých plôch budú oveľa pravdepodobnejšie zanesené jemnými časticami pôdy. Riešením tohto problému je najmä prevencia, relatívne rýchla a jednoduchá. Na pravidelnej báze treba odstraňovať znečistený piesok a dopĺňať ho novým čistým. Ak sa tejto operácii venuje dostatočná pozornosť, je nepravdepodobné, že sa drenáže bunkrov upchajú. Pre porovnanie, bunkre, ktoré sú menej náchylné na zaplavovanie naneseným materiálom stačí takto udržovať každé tri či štyri roky.

Vplyv stromov nachádzajúcich sa v okolí na drenáže môže byť dvojaký. Jednak to môžu byť časti konárov a lístie, ktoré môžu blokovať kanály, drenážne rúry a mriežky. Ich pravidelná údržba by sa tak mala stať súčasťou manažmentu drenáží už pred začiatkom zimy, aby sa zabránilo vyliatiu dažďovej vody na hraciu plochu.

Druhou hrozbou môžu byť korene stromov. Tie môžu byť neuveriteľne invazívne, dokážu zasiahnuť drenážne otvory a spojky drenážnych rúr a blokovať ich aj počas niekoľkých rokov. Vŕby sú zďaleka najnebezpečnejšie, zatiaľ čo iné druhy stromy sú invazívne oveľa menej. Na miestach, kde drenáže vedú cez zalesnené miesta, je múdre minimálne skontrolovať či sú drenáže čisté a nie upchaté.

Ale nielen korene bývajú príčinou zablokovaných drenáží. Napr. v oblasti Manchestru sú trvalým problémom sedimenty železa. Drenážne potrubia musia byť každoročne pravidelne preplachované vodou pod tlakom, aby sa zabránilo vzniku týchto nánosov.

Veľmi staré potrubia a rúry môžu byť tiež náchylné k poškodeniu a to z rôznych dôvodov, ako napr. usadeniny, nadmerný tlak či podmývanie podložia. Akékoľvek problémy či zablokovania z vyššie uvedených dôvodov sa dajú oveľa ľahšie identifikovať a vyriešiť ak sú v potrubí v pravidelných intervaloch zakomponované kontrolné šachty. U systémov, ktoré kontrolné šachty nemajú sa odporúča ich na vhodných miestach inštalovať, tak aby sa dali pravidelne kontrolovať.

Niektorí preferujú otvorené jarky a kanály pred podzemnými potrubiami. Oba systémy majú svoje výhody aj nevýhody. Na obrázku z Ely Golf Clubu je vidno, ako bola drenážna priekopa (na ktorú bolo treba vynaložiť veľké množstvo ľudskej práce) úhľadne vytvarovaná a zvnútra spevnená, aby jej údržba bola čo najjednoduchšia.

Systém, ktorý je autorom najvyššie hodnotený pri riešení problémov so stojatou vodou a zaplavenými územiami je systém Gulley –Pot drenáží, ktoré existujú vo všetkých tvaroch a veľkostiach. Mnoho z nich je vyrobených podomácky. Problémy s drenážami sa najčastejšie týkajú cestičiek a nižšie položených dopadových zón pred greenami. Obvykle tam bývajú francúzske drenáže (štrkové priekopy nainštalované pod povrchom) ale často sa stane, že sa povrch „uzavrie“ nakoľko je zhutnený jemnými časticami. Efektivita drenáží tak musí byť obnovená zásahom greenkeepera. Ako oveľa účinnejšie riešenie sa odporúča inkorporácia Gulley-Pot, ktorý funguje ako výpustný otvor. Povrchová voda a nečistoty sú tak prostredníctvom drenážnej rúry odvedené preč. Týmto spôsobom sa povrchová stojatá voda prakticky eliminuje.

V neposlednom rade treba spomenúť dôležitosť zhromažďovania všetkých informácií o drenážach na ihrisku a zaznamenať ich v pláne drenáží. Takéto plány sú k dispozícii veľmi zriedka a ak, tak väčšinou na novopostavených ihriskách. Znamená to, že na získanie informácií o vývodoch drenáží sa treba spoliehať na pozorovanie toho, čo sa dá vidieť na povrchu, prípadne čo si pamätajú starší zamestnanci, ktorí mohli byť prítomní pri budovaní ihriska. Každopádne, čas beží a spomienky blednú. Najmä pre budúcnosť a prípadných mladších kolegov je treba zachovať čo najpresnejšie informácie, ktoré dokážu uľahčiť údržbu a odvodnenie ihriska zefektívniť..

Pokračovanie nabudúce.
Článok bol uverejnený v časopise Greenkeeping 12/2014, autorom je Peter Jones.